Napriek pádu získal Nepela v roku 1972 v Sappore olympijské zlato. Jediné na dlhé desaťročia. Ďalšie za Slovensko priniesla zo ZOH vo Vancouveri až v roku 2010 Anastázia Kuzminová.
Nepela však takmer na polstoročie bol jediným zlatým olympijským medailistom zo ZOH, ktorý sa narodil na Slovensku.Toto prvenstvo mu vzala až Petra Vlhová 9. februára 2022 na ZOH v Pekingu.Materský bozk a pád na ľade
Poskakoval pred televízorom, tak ho mama vzala na štadión na ľad.
Mal sedem rokov a videl v roku 1958 v starom čiernobielom prijímači korčuľovať Karola Divína.
Divín mal len 22 rokov a vyskákal si prvé slovenské zlato na Majstrovstvách Európy v Bratislave.
Malý Ondrík tak dlho skákal pred televízorom spolu s Divínom, až ho mama vzala na štadión a zapísala ho do krasokorčuliarskeho oddielu Slovana.
Ondrej Nepela mal len 21 rokov, keď si vyskákal prvú zlatú medailu zo Zimných olympijských hier pre Slovensko. V japonskom Sappore v roku 1972 bodoval skromný Bratislavčan.
Dlhé desaťročia legenda športového moderovania Gabo Zelenay dianie v Sappore komentoval aj týmito slovami známymi z archívu RTVS:
„Koniec! Áno, Ondrík, skončila sa tvoja veľká jazda! Materský bozk Hildy Múdrej od takého maličkého chlapčeka. Piplala sa s ním. A teraz ide Ondrík tam naprostred ľadovej plochy. Tam, kde bol ten pád pri skoku. Dvihol niečo z ľadu. Čo to bolo? Neviem. Dvihol. Išiel tam a priniesol Múdrej.“
Úspech prišiel s malinovým lekvárom
Začínal v športovom klube Slovana.
Mame sa videlo, že sa mu nevenujú. Zašla za legendárnou trénerkou Hildou Múdrou, rodáčkou z Viedne, ktorá sa do Bratislavy vydala a zomrela v nedožitých 96 rokoch minulý rok v Bratislave.
Priniesla jej na zoznámenie malinový lekvár.
Pani Múdrej sa malý Ondrík nezdal na začiatku, že má talent, ale bol pracovitý a dobre sa učil:
„Ako Ondrej vyhral olympiádu, myslela som si, že budem plakať, keď počujem našu hymnu, ale bola som statočná, neplakala som. S tým sa rátalo, že vyhrá, nebola som nijako prekvapená.“
Najmladší v dejinách olympiády
Súťažil na troch zimných olympiádach. Prvou sa mu stali ZOH v rakúskom Innsbrucku v roku 1964, kde po prvýkrát vôbec súťažil len trinásťročný závodník.
Na jeho vystúpenie spomínal vtedajší športový komentátor, legenda mikrofónu Karol Polák:
„Mal trinásť rokov a asi 40 kíl. Najväčší problém bol pri povinných cvikoch. Rozhodcovia lozili po kolenách a pomaly lupou hľadali stopu na ľade, lebo ju nevykreslil. Prešiel po ľade, ale stopu nezanechal.“
V Innsbrucku bol najmladším prekvapením v histórii olympiády, aj keď skončil na 22 mieste, ktoré bolo tretím od konca.
Ondrej Nepela-spomienka.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vo výprave bol so svojím vzorom Karolom Divínom, ktorý obsadil štvrté miesto a medaila mu unikla o fúz.
Na ďalšej zimnej olympiáde už v roku 1968 vo švajčiarskom Grenobli skončil ôsmy a o rok sa začala jeho úžasná kariéra.
V nemeckom Garmisch-Partenkirchene získal v roku 1969 prvý titul majstra Európy. Celkovo ich mal päť, plus tri tituly majstra sveta a zlatú medailu z japonských ZOH v Sappore.
Dve mamy pri smrti
Pri smrteľnej posteli Ondreja Nepelu bola spolu s jeho mamou aj jeho „druhá“ mama trénerka Hilda Múdra.
Zomrel len 38 ročný v nemeckom Mannheime podľa viacerých zdrojov na AIDS 2. februára v roku 1989. Komunistická propaganda oficiálne tvrdila, že podľahol rakovine lymfatických uzlín.
To už Nepela pôsobil v ľadovej revue Holiday on Ice. Zároveň úspešne trénoval nemeckú korčuliarku Claudiu Leistnerovú, ktorá sa niekoľko dní pred jeho smrťou stala v Birminghame majsterkou Európy.
Do zahraničia sa dostal ako jeden z mála legálne s povolením komunistov výmenou za to, že bol ochotný korčuľovať na svojich posledných majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, hoci predtým oznámil koniec svojej kariéry.
Po rozvode silného vzťahu
Do unikátnej knihy Antona Zerera Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule o Hilde Múdrej a Ondrejovi Nepelovi (na snímke hore) o. i. povedal:
„Po posledných pretekoch som sa cítil ako po rozvode. Vedel som, že je to koniec dlhého a veľmi silného vzťahu. Vzťahu medzi pretekárom a jeho priaznivcami. Ten vzťah ma nútil, aby som vstával prvý v dome a šiel na tréning, aby som urobil všetko pre víťazstvo. Sedem rokov som vedel, že sa odo mňa očakávajú medaily a že ľudia budú sklamaní, keď trebárs v pretekoch spadnem. Preto som radšej padal tridsať – štyridsaťkrát na tréningu.“
Na zimnom štadióne v Bratislave, kde malý začínal a ktorý dnes nesie jeho meno, získal ako pätnásťročný prvú veľkú medailu – bronz z Majstrovstiev Európy v roku 1966.
Na tom istom štadióne Ondreja Nepelu získal aj poslednú medailu v kariére titul majstra sveta v roku 1973.
Miloval kone. A tesne pred majstrovstvami ho jeden zhodil tak nešťastne, že si zlomil ruku. Vyzeralo to, že na majstrovstvá sa už nedostane.
Korčuľoval aj so zlomenou rukou. A stal sa majstrom sveta. A komunisti ho za odmenu pustili legálne do Nemecka.
V roku 2000 vyhlásili krasokorčuliara Ondreja Nepelu in memoriam v ankete Slovenského olympijského výboru a Klubu športových novinárov SSN za najlepšieho slovenského športovca 20. storočia.
Žiaľ, na zimných olympijských hrách 2022 v Pekingu nemá Slovensko zastúpenie v krasokorčuľovaní.
