Výlet na miesta, kde leží najväčšie slovenské praveké hradisko, vás očarí

Národný park Slovenský kras má viacero jedinečností v rámci nielen prírodných krás Slovenska, ale aj Európy. S trochou nadsázky môžeme uvažovať, že by tu mohlo byť aj slovenské Batmanovo, čo sa výskytu netopierov týka.

Bývajú tu netopiere

Pre Slovensko v obrazoch zoológ Štefan Matis o Národnom parku Slovenský kras totiž vysvetlil:

„Na Slovensku sa vyskytuje 28 druhov netopierov, pritom v Slovenskom krase žije až 25 z nich. Je tu zimovisko, v ktorom sme narátali kolóniu až 70 tisíc jedincov večernice malej, čo je tretie najväčšie zimovisko tohto druhu v Európe a má teda veľký význam.“

Nájdete tu veľa jeleňov, ale žijú tu aj všetky naše veľké šelmy ako rys, vlk či medveď, s ktorými však doteraz žiaden problém nebol.

Nájdeme tu aj vzácneho ulitníka Bytinelu panónsku. Zádielsku tiesňavu sa však oplatí navštíviť podľa Štefana Matisa aj z iných dôvodov:

„Máme tu zvláštnosť a to tzv. zvrat klimatických pásiem, keď je v nižšej nadmorskej výške chladnejšie ako hore na planine a preto tu rastú také rastliny, aké by obvykle rástli až vo vyšších nadmorských výškach.“

Ako zdôraznil redaktor Michal Slanička, o Zádielskej tiesňave môžeme povedať: „Zádiel nemá podľa mienky mnohých turistov konkurenciu v rámci Slovenska.“

Za námahu máte unikátne výhľady

Trasa náučného chodníka meria 9 kilometrov a zvládnuť sa dá za 4 hodiny.

Ešte v 50-tych rokoch minulého storočia cez tiesňavu jazdili autá a autobusy smerujúce do rožňavského okresu, ale už 50 rokov sa po asfalte dostanete iba pešo hore na planinu, kde ste za námahu výstupu odmenený úžasnými výhľadmi.

Zoológ Štefan Matis vyratúva, čo odtiaľ uvidíte: „Zo zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách v dobrom počasí, keď je správna termika a zo Zádielskej tiesňavy stúpajú teplé prúdy, uvidíte lietať mnohé druhy dravcov. Od tu hniezdiaceho sokola sťahovavého cez bežné krkavce až po orla skalného.“

Počas výstupu cez tiesňavu objavíte v jej strede výraznú dominantu, ktorou je najvyšší vežovitý skalný útvar u nás.

Cukrová homoľa je z kameňa

Nazvali ho poeticky ako Cukrová homoľa, ktorú vytvoril Chotársky potok cez kamenné podložie. Nečudo, že viac ako pred dvetisíc rokmi v Zádielskej doline vyrástlo na 110 hektároch najväčšie praveké hradisko na Slovensku, cez ktoré jeho obyvatelia vtedy kontrolovali obchodnú cestu z východu na západ.

Riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák dodal: „V porovnaní s inými národnými parkmi je v Slovenskom krase hustota turistických trás pomerne vysoká, keďže udivujú krásne výhľady z krasových planín do kotlín.“

Len v Zádielskej tiesňave objavíte okolo 120 jaskýň a aj viaceré priepasti. Z celkových známych sedem tisíc jaskýň na Slovensku ich Slovenský kras má až 1350, čo je neuveriteľný počet.

Zoológ upozornil na význam tamojšieho potoka Blatnica, ktorý sa milióny rokov predieral vápencovými blokmi, kým vznikla Zádielska tiesňava:

„Teoreticky mohol byť v minulosti aj desaťnásobne väčší. Svoje vykonal aj presak dažďovej vody cez póry vo vápencoch a takýmto postupným nahlodávaním sa vytvorila nádhera v Zádielskej tiesňave.“

O prírodných krásach Zádielskej tiesňavy sa viac dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90