Husi preplávali Ipeľ, majiteľ ich naháňal 60 kilometrov

Ipeľ tvorí prirodzenú 140 kilometrovú štátnu hranicu medzi SR a Maďarskom.

Desiatky kilometrov dookola

Do roku 1989 tam bol ostnatý drôt. Po nežnej revolúcii ľudia z pohraničia cestujú desiatky kilometrov.

Nové mosty pribudli doteraz len dva. Jeden v Peťove pri Kováčovciach most Katalin v roku 2012 do okresného mesta Széczény.

Katalin dostal meno po predsedníčke občianskeho združenia Katalin Molnárovej. Tá sa mosta, o ktorý sa takmer 20 rokov usilovala, nedožila.

Druhý most dokončili pri osade Rároš (na snímke) v obci Trenč v roku 2011. Mosty chvália aj ľudia, ktorí ich priamo v obci ako v Peťove či v Rároši nemajú. Ako hovorí Petra Kováčová z Muli:

Teraz za 5 minút

„Cesta za rodinou do Maďarska bola namáhavá. Predtým sme cestovali vyše hodinu a pol. Teraz je to cez most v Rároši autom päť minút."

Z Kováčoviec v okrese Veľký Krtíš pochádza Milan Molnár, ktorý spomína:

„Rodinu sme mali na druhom brehu Ipľa, ale cestovali sme k nej 50 kilometrov."

Ipeľ pramení neďaleko Lomu nad Rimavicou a ide cez hranicu s Maďarskom prakticky od Lučenca až po Chľabu za Štúrovom, kde sa vlieva do Dunaja.

Ďalšie nové mosty majú spojiť obce Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk; či obce Vrbovku a Őrhalom.

Maďarskí cyklisti obdivujú našu prírodu

Ipeľ je naša tretia najdlhšia rieka.

Neďaleko mosta Katalin sú prvé domy v Peťove. Jozef Jančovič vraví:

„Je to výhodné. Do Maďarska zájdem na bicykli podať maďarské Lotto. Majú oveľa väčšie výhry, než tie u nás."

Blízkosť Slovenska láka aj maďarských občanov. V Kiarove majú na čo pozerať.

Tamojší obyvateľ Július Balla vysvetľuje:

„Náš Kiarovský močiar je plný vzácnych živočíchov. Chodia ich sem študovať vysokoškoláci. Aj turisti z Maďarska najmä na bicykloch chodia oveľa častejšie, než predtým, kým prišli až cez Balažské Ďarmoty. Teraz prídu cez most v Peťove."

Viac ako polstoročie rozdelené rodiny

O rozdelených rodinách hovorí správca farnosti v Bušinciach s filiálkami Muľa, Čeláre a Kirť Mgr. Ján Hrablay:

„Pri vypisovaní krstných listov, či iných dokumentov vidím často, ako sú tunajšie rodiny rozdelené. Niekedy trebárs kvôli pohrebu predtým precestovali aj sto kilometrov. Preto mosty pomáhajú zlepšovať kvalitu života tunajších ľudí. Spolu s veriacimi chodíme vďaka mostu v Rároši na pútnické miesta v maďarskom Nodragsakale."

Andrej Barcík (na snímke) z Trenča býva vedľa mosta v Rároši:

„Keďže som chovateľom drobnej hydiny, stalo sa mi, že moje husi preplávali cez Ipeľ na maďarskú stranu. Rieka bola rozvodnená a báli sa plávať späť. Musel som ísť za nimi. Vtedy tu ešte most nestál, nuž som musel ísť autom viac ako 60 kilometrov, aby som zahnal naše husi 20-30 metrov cez rieku domov."

Z hraničnej polície sa mu smiali, koľko benzínu na husi minul. Dnes je to už minulosť:

„Aj teraz mi už husi preplávali cez Ipeľ, ale len som zbehol po moste peši po nich."

Svätec stráži skratku cez most

Oba mosty v Peťove a aj v Rároši pomáhajú nielen stmeľovať rodiny, či hľadať si prácu, ale významne rozvíjajú podnikateľské možnosti.

O most v Rároši sa zrejme najviac zaslúžil obyvateľ osady Milan Šebian (na snímke nižšie). Ten pre most zachránil aj historickú sochu sv. Jána Nepomuckého.

Dnes je socha ozdobou mosta v Rároši:

„Táto socha stála pred vstupom na pôvodný železný most, ktorý vyhodili Rusi v 2. svetovej vojne do vzduchu. Sochu zachránila rodina mojej manželky. Dal som ju zrekonštruovať, lebo už mnohé jej časti boli ako ruky či nohy odťaté, tak aj pôvodné gravírovanie na železnej soche nebolo vidieť. Potom ma Katka (Katalin) Molnárová presvedčila, aby som sochu daroval novému mostu, veď tadeto pôvodne šla historická cesta spájajúca Budapešť s Košicami pred takmer sto rokmi."

Ak sa dostavia diaľničný obchvat Lučenca, možno sa táto historická spojnica Košíc a Budapešti znova obnoví.

Už dnes ľudia cestujú do Budapešti cez nové mosty cez Ipeľ a svorne tvrdia, že sa im cesta skrátila aj viac ako o hodinu.

Foto: RTVS - Stanislav Háber

25 50 75 90