Na júl tohto roku pripadla premiéra filmu Krajinou domova, ktorý však autorsky nepatrí len moderátorovi Rádia Slovensko Jurajovi Jedinákovi. Aj o jeho tvorbe porozprával spoločne s manželkou v relácii Hosť Nory Gubkovej.
Štvorročný člen štábu
S manželkou Stankou Jedinákovou pripravili už pred siedmimi rokmi film z indických Himalájí Tat tvam asi.
Stanka Jedináková si na byciklový zážitok spod Himalájí zaspomínala a zdôraznila: „Do Indie, kde hrozia rôzne infekcie, by sme ešte nášho päťročného syna Maťka s nami nevzali, ale inak je už pevnou súčasťou nášho tímu."
A Maťko Jedinák sa členom filmového štábu stal už dokonca v štyroch rokoch. Minulý rok spolu s rodičmi zvládol 450-kilometrovú cestu na bicykli za rozprávkovými siedmimi horami a siedmimi dolami z Pezinku až pred Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
A hoci Nora Gubková otázku viackrát opakovala, kto je v rodine Jedinákovcov režisérom, jednoznačnej odpovede sa nedočkala. Juraj Jedinák to komentoval slovami: „Nehráme sa na nejakých režisérov."
Rozhodujúce sily
A manželka Stanka Jedináková to dovysvetľovala: „Máme demokratickú dohodu, že keď sa niekomu niečo nepáči, môže zdvihnúť ruku."
Občas takýto protest vraj sprevádza autorská ješitnosť a citlivosť na svoje obrázky, ale Stanka Jedináková ubezpečuje: "Vo všeobecnosti sa vieme dohodnúť, ako to vo filme zladiť, aby sme boli spokojní."
A spokojný bol aj najmladší člen tímu, vtedy len štvorročný Maťko, ktorý bol bez pochyby najdôležitejším členom filmárskeho štábu.
Aj keď to tak z filmu nevyznieva, predsa všetky peripetie tohto zaujímavého cestopisu sa museli prispôsobovať jeho detským silám.
„Máme v rodine tvrdohlavosť, aj Maťko ju podedil a je viac kandidátov, po kom všetkom a z akých strán v rodine," priznala mama Stanka Jedináková s úsmevom.
Ako vyštudovaná biologička odovzdáva lásku ku všetkému živému a k prírode svojmu synovi. Jej manžel Juraj Jedinák zdôrazňuje: „Komentáre k filmu píše Stanka, ktorá má viac poetickú dušu a dokáže vyrozprávať celý príbeh."
Prioritne im šlo o to ukázať krásy domova objavované na bicykli počas lockdownu.
Kto si však film Krajinou domova pozrie, pochopí, že je v ňom poetické poznanie o tom, ako vychovávať deti, aby pochopili svet.
Z vedľajšej hlavná postava
A Maťko sa z nenápadnej vedľajšej postavy dokumentu stáva v príbehu deja hlavným hrdinom. Podarí sa mu zdolať Slavošovský tunel. Nezastane a nezľakne sa na bicykli ani tmy, chladu či námahy, kým neprejde tunelom rovno až do Slavošoviec.
„Maťko na tunel normálne trénoval," vysvetľuje otec Juraj Jedinák a dodáva: "V Pezinku, kde bývame, máme panelovú cestu a chodíme ňou do viníc. Keď šiel po nej, hral sa, že tak to bude rachotiť v Slavošovskom tuneli a tešil sa naň."
Starostliví rodičia chcú cestovať s dieťaťom, pripravovať mu bohatý podnetný program, ale nie na úkor jeho síl, čo by nezvládol a nepochopil.
Otec Juraj Jedinák dodáva: „Snažíme sa Maťkovi všetko vysvetliť a to ako pri cestovaní, tak v bežnom živote."
A mama Stanka Jedináková vo filme rozpráva synovi, na čo slúžili bunkre pre partizánov počas vojny.
Malý chlapec situáciu vďaka citlivému srdiečku chápe a mame dojímavo odpovedá: „Nikdy ťa mama žiadnemu fašistovi nedám."
V cestopisnom filme komentáre načítali Zuzana Mauréry a Vladimír Kobielsky. Oplatí sa ho vidieť. Má v sebe jemnosť poézie, s akou neodkrýva iba krásy Slovenska, ale aj pôsobivé hĺbky rodičovskej lásky.
Viac o filme sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
Foto: archív Juraja Jedináka
