Miss na Slovensku - takto vyzerala prvá súťaž u nás

Ťažko dnes zistiť, či to bola prvá súťaž ženskej krásy vôbec v histórii. Staršiu informáciu o súťaži ženskej krásy ako o tej konanej na území Slovenska v 19. storočí zatiaľ nepoznáme.

Zahraničné vzory takých súťaží prenikli k nám až neskôr v 20. storočí. Ďalšie informácie máme z polovice 60-tych rokov minulého storočia, keď sa súťaž ženskej krásy konala v Bratislave v roku 1965 na vysokoškolskom internáte Horský park.

Vtedy vyhrala študentka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Alexandra Krížiková.

Iniciátorom bol farár

Vďaka Ľudovítom Štúrom redigovanej literárnej prílohe Orol tatranský poznáme aj meno prvej miss z roku 1837. Volala sa Mária Rumaneková.

Súťaž organizoval v Trstíne neďaleko Trnavy miestny farár Imrich Štverecký.

Dnešné víťazky súťaží krásy si tiež častokrát odnášajú z prvenstva peňažnú odmenu. Nebolo tomu inak ani v roku 1837, kedy Mária Rumaneková získala sto zlatých.

Miss bola Ružová panna

Vďaka Ľudovítom Štúrom redigovanej literárnej prílohe vieme, že súťaž ženskej krásy mala istotne jedenásť ročníkov. Možno ich bolo aj viac.

Pri terajších súťažiach ženskej krásy zasadá väčšinou odborná porota. Skúma nielen vzhľad mladých žien, ale aj ich znalosti.

Nie inak tomu bolo v 19. storočí. Súťaž sa konala priamo v kostole. Rozhodovali výlučne ženatí muži. Sto zlatých ako výhra bola obrovská suma.

Autor súťaže pán farár Imrich Štverecký nezabudol na žiaden detail. Víťazka sa nevolala miss, ale Ružová panna.

Kandidátka musela mať viac ako sedemnásť a menej ako dvadsaťpäť rokov.

Zlá povesť kandidátke poškodila

Skúmalo sa, či vedie mravopočestný život. Vylúčené boli tieto záujemkyne:

"Panny zlej povesti. Lenivé, ľahkomyseľné, ktoré po zvonení a kľakaní pri muzike a v krčme na pálenici tancujú. Tie, ktoré v zime po deviatej večer frajerov do domu púšťajú."

Predstavme si, ako by sa také niečo dokazovalo dnes? V čase digitálneho sveta a všadeprítomných kamier by mala každá kandidátka dokazovanie riadne sťažené.

Podľa pána farára v Trstíne boli zo súťaže vylúčené aj tie dievčatá:

"...ktoré dajakú chybu na tele svojom majú. Napríklad sú slepé, hluché, hrbaté. Všetky tieto odplatu dostať nemôžu."

Ďalšie zlaté na pohreb

Rovnako nie je známe, či za jedenásť ročníkov súťaže niektorá Ružová panna využila aj ďalšie práva víťazky.

Okrem sto zlatých, ak by zomrela skôr, než by sa vydala, mali dostať pozostalí na pohreb ďalších dvadsať zlatých. Zároveň na rakvu by dostala veniec z ruží.

V strede kostola (viď vyššie snímka kostola v Trstíne) boli truhličky s menami kandidátok. Bolo viac kôl, kým nezostali tri a z nich sa hlasovalo, ktorá bude ružovou pannou roka.

Titul mohla používať celý rok, ale len za dodržania stanovených podmienok:

"Môže používať hodnosť Ružovej panny, ak meno svoje počestné dostavšie od poroty nepokazí."

Po odovzdaní titulu a peňažnej sumy bola omša. Na nej kňaz nikdy nezabudol zdôrazniť potrebu mravnej čistoty mládeže.

Ak sa neukáže opak, máme vďaka literárnej prílohe Orol tatranský redigovanej Ľudovítom Štúrom dôkaz o najstaršej súťaži ženskej krásy. Konala sa na Slovensku v obci Trstín pred 184 rokmi.

Foto: TASR, RTVS - Milan Prekop, Stanislav Háber
25 50 75 90