Mladí majú strach z vojny. Nielen v Afganistane

Vo vysielaní Rádia Slovensko v relácii Hosť Nory Gubkovej bola riaditeľka mimovládnej organizácie Človek v ohrození Andrea Najvirtová (na snímke dolu vpravo).

Vysvetlila motiváciu, prečo urobili nedávno prieskum medzi mladými ľuďmi o predstave, ako bude vyzerať život u nás v roku 2050:

„Posledné udalosti ako pandémia, či tornádo na Morave nám ukázali, že nie sme na Slovensku v takom bezpečí, v akom sme si mysleli, že žijeme. V zahraničí sa stretávame s priamymi dôsledkami klimatickej krízy."

Andrea Najvirtová má z pomoci postihnutým ľuďom extrémnymi zmenami klímy bohaté skúsenosti a vie, že: „Sú väčšie suchá, ľudia majú sťažený prístup k pitnej vode. Musia migrovať za lepšími životnými podmienkami. Preto musíme byť dnes pripravení na situácie, ktoré sme si donedávna nevedeli ani predstaviť."

Kľúčové slová mier a pokoj

Zmeny charakteru záchranných misii môžu teda v budúcnosti ovplyvniť práve zmeny klímy.

Ľudia v prieskume organizácie Človek v ohrození akcentovali najmä kľúčové slová pre budúcnosť, a tými sú mier a pokoj.

Andrea Najvirtová k tomu dodala: „Prekvapilo ma, že až tak negatívne vnímajú mladí u nás predstavu o svojej budúcnosti."

Prieskum cielene orientovali na mladých takmer 3 000 ľudí. Ako Andrea Najvirtová zdôrazňuje: "Zistili sme, že okrem klimatických zmien a rozpadu eko systémov, sa mladí obávajú medzinárodných konfliktov."

Majú však aj ďalšie fóbie zo situácií, ktoré možno prekvapia: „Obávajú sa nástupu umelej inteligencie a robotizácie na trh práce."

Preto si riaditeľka občianského združenia Človek v ohrození myslí: "Je dôležité, aby sme hlas mladých ľudí neignorovali a práve s nimi viedli diskusiu, kde chceme žiť a čo sme ochotní preto urobiť."

Na Slovensku sa máme dobre

Keďže Andrea Najvirtová viac ako sedem rokov pôsobila na Balkáne, má na našu súčasnosť možno iný pohľad, než aký majú ľudia doma, keď tvrdí: „Som rada, že na Slovensku sa máme oveľa lepšie, než ľudia, ktorí žijú trebárs na Balkáne, aj keď si to veľakrát neuvedomujeme."

Konkrétne narážala na situáciu so sociálne znevýhodnenými vylúčenými rómskymi komunitami, s ktorými veľa pracuje: „Tá situácia v nich bola hrozivo šokujúca už pred pandémiou. Pandémia tieto problémy ešte viac zvýraznila."

V rómskych komunitách sú to problémy života celých skupín spoločnosti bez prístupu k pitnej vode, či v pandémii k možnostiam dištančného vzdelávania.

Ak chýba aj stôl

Riaditeľka občianskeho združenia Človek v ohrození Andrea Najvirtová hovorila aj o takých samozrejmých veciach pre väčšinovú spoločnosť, akým je stôl: „V týchto rodinách mnohí nemajú doma ani stôl. Nie to počítač, či pripojenie na internet."

Preto, žiaľ, konštatovala, že kvôli pandémii sa v zlepšovaní životných podmienok v týchto vylúčených komunitách pomáha ešte ťažšie, než predtým: „Žiaľ, vďaka pandémii sme v týchto komunitách stratili výsledky doterajších niekoľko rokov našej práce."

Najväčšia humanitárna organizácia u nás má vyše dvetisíc pravidelných darcov, ktorí jej činnosť podporujú.

Dôležitá dôvera darcov

Andrea Najvirtová zdôraznila nutnosť prehlbovania dôvery, keď darci majú právo na pravidelné informácie, ako s ich štedrosťou nakladajú.

Na druhej strane sú humanitárni pracovníci konfrontovaní s realitou, keď často ľudia, ktorým sa snažia pomôcť zmierniť dopady dramatických udalostí pomoc nevnímajú rovnako:

„Ako humanitárni pracovníci neočakávame poďakovanie od ľudí, ktorým prídeme pomôcť. Sú totiž vystavení stresovým situáciám, aké by sme ani my nechceli zažiť. Prešli si traumami, aké si ani nevieme predstaviť. Ako príjmu pomoc je teda ich vec."

Celý zaujímavý rozhovor s riaditeľkou OZ Človek v ohrození Andreou Najvirtovou nájdete v archíve RTVS bez reklám a zadarmo.

Foto: TASR a RTVS - Stanislav Háber

25 50 75 90