Klimatická úzkosť je spojená s informovaním o zmenených podmienkach na život na našej planéte, ktoré sú čoraz viditeľnejšie napríklad pri extrémnych výkyvoch počasia.
Pritom, paradoxne, menej trpia touto úzkosťou tie skupiny ľudí, ktoré musia skutočne bojovať o prežitie práve kvôli zmenám klímy. Tvrdí to
psychologička Miroslava Žilinská (na snímke dolu vpravo), ktorá bola hostkou
relácie Hosť Nory Gubkovej
v
Rádiu Slovensko.
Moderátorku okrem iného zaujímala i špeciálna úzkosť, ktorá núti mladé ženy k rozhodnutiu nepriviesť nový život na svet. Aj dieťa totiž zanecháva výraznú uhlíkovú stopu a je záťažou pre planétu.
Psychologička Miroslava Žilinská tento jav vníma skôr takto: „Možno ide pri tejto úzkosti skôr o informáciu pre ženy, či nielen mať, alebo nemať deti, ale aj koľko ich priviesť na tento svet."
Úzkosť a jej prejavy
„Úzkosť sa prejavuje typicky smútkom, obsesívnym myslením, čo bude v budúcnosti, tlakmi na hrudi, nespavosťou, či bolesťami hlavy," vyratúva Miroslava Žilinská, ktorá tieto prejavy dokáže otočiť do pozitívnych polôh.
Rozpráva o tom, že takéto príznaky úzkosti sú pre nás v skutočnosti signálom, že nebezpečenstvo je reálne a mali by sme na takéto ohrozenie odpovedať. A odpoveď chápe vo forme našej akcie na ohrozenie.
Riešenie klimatickej úzkosti
Preto psychologička hodnotí ekologické aktivity švédskej tínedžerky Gréty Thunbergovej vysoko pozitívne:
„Mali by sme jej byť za angažovaný prístup k tejto téme vďační. Otvorila totiž ventil a ukázala cestu, ako sa môžu aj mladí angažovať, aby netrpeli práve klimatickou úzkosťou."
Snaha niečo robiť s problémom, ktorý nás ťaží, je v podstate podľa Miroslavy Žilinskej ten správny spôsob, ako sa s úzkosťou vysporiadať .
Nie je správne vyvolávanie pocitu viny. Lepšie je motivovať ľudí, aby robili niečo, čo situáciu nastaví v prospech ľudí a prírody:
„Riešenie klimatickej úzkosti spočíva v tom, že sa človek zmení. Obmedzí napríklad cestovanie autom a bude viac chodiť peši. Prípadne, začne nakupovať tovary bez ťažko rozložiteľných obalov, jednoducho začne byť aktívny."
Snaha a pocity zlyhania
V tomto zmysle však psychologička varuje ľudí pred pocitmi zlyhania, ak sa im nedarí takto ekologicky správať:
„Nebičovať sa za to, že si kúpime plastovú fľašu s vodou, ak žiadnu inú nevieme na rýchlo zohnať a vodu potrebujeme. Každý človek je nedokonalý. Dôležitá je v tomto smere snaha s tým niečo robiť."
V tejto súvislosti zaujímalo Noru Gubkovú, čo sa nedarí trebárs aj psychologičke Miroslave Žilinskej. Tá sa priznala, že zažíva pocity frustrácie v prípade jej snahy vytvoriť si prírodný ekosystém na záhrade:
„Podľa príručiek vysádzam rastliny, ktoré majú škodce odpudzovať a nelogicky mi títo škodci mnou vysadené rastliny jedia a likvidujú, čo nechápem."
Na tomto príklade demonštrovala Miroslava Žilinská nesprávne postupy, ak sa takýmito
pocitmi z frustrácie, že sa nám niečo nedarí, necháme pohltiť, a vzniká úzkosť.
Celý rozhovor s psychologičkou Miroslavou Žilinskou nájdete bez reklám a zadarmo v archíve.
Foto: TASR a RTVS
25 50 75 90
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
