V Rádiu Slovensko RTVS bola v relácii Hosť Nory Gubkovej jediná technická vedúca odstrelov v kameňolomoch na Slovensku a v Česku Daniela Múčková. Živila sa takto vyše sedem rokov.
Zároveň je viceprezidentka Slovenskej asociácie zlatokopov. Hneď v úvode pripomenula, že „na Slovensku je viac ako 90 percent potokov, malých riečok a riek zlatonosných".
Preto Noru Gubkovú zaujímalo, či si môžeme vziať gumáky a vyraziť na akýkoľvek potok s cieľom ryžovať.
Ako sa stať zlatokopkou a zlatokopom
Viacnásobná majsterka sveta v ryžovaní zlata má presné rady, ako na to:
- Vyberte si rieku alebo potok: „Či je to aj Dunaj, kde si nájdete bezpečné miesto, ako vojsť do vody, alebo Váh, rieku Nitru či Hron, prípadne potok blízko obce, ktorá nesie historický názov zlatá, zlatý, zlaté, či baňa a ryžovať. Tam najskôr kedysi ťažili zlato.
- Trénujte a skúšajte: „V banskom zákone je definované, že nesmiete vykonávať ťažbu bez povolenia. Ryžovanie zlata v rámci tréningu alebo pokusu niečo nájsť však ťažba nie je."
- Správajte sa slušne a zodpovedne - ryžovať môžete bez obmedzení, ak: „neničíte brehy riek alebo nie ste na cudzom pozemku, prípadne ak vás nevyháňajú rybári, lebo tam majú čerstvé násady."
Zlatá horúčka
A povestnú zlatú horúčku videla na vlastné oči na Aljaške na rieke Yukon v Amerike, o akej písal svoje bestsellery Jack London:
„Ak si odmyslíte autá a elektrické vedenia, tak tam stále máte pocit, že ste sa ocitli v dobe pred sto rokmi. Stavby a domy sú tam presne tie isté, ako ich poznáme z filmov. Cesty sú tam stále prašné bez asfaltu. Ľudia tam žijú z turizmu, preto je tam všetko dobové."
Chodieva aj do Laponska, kde 400 kilometrov za severným polárnym kruhom sídli „svetová asociácia zlatokopov". Daniela Múčková dodáva:
„Nachádza sa tam zlatokopecká dedinka, aj najväčšie múzeum zlata na svete. Tam celý rok žijú zlatokopovia zlatou horúčkou. A až do 80. rokov minulého storočia sa tam konali majstrovstvá sveta, kým sa začali potom konať aj v iných krajinách."
Moderátorku šou Noru Gubkovú prirodzene zaujímalo, ako sa z Daniely Múčkovej stala jediná skutočne „výbušná" žena v Česku a na Slovensku, keď ako príslušníčka nežného pohlavia pracovala ako technická vedúca odstrelov v kameňolomoch:
„Na baníckej fakulte technickej univerzity v Košiciach som študovala dobývanie ložísk hlbinnej a povrchovej ťažby."
Prísny profesor výbušnín
Moderátorku rozosmialo, keď sa priznala, že študovala aj taký odborný predmet ako tunelárstvo, ktoré ju „veľmi bavilo". Výbušniny ju v škole, paradoxne, až tak nebavili „mali sme prísneho pána profesora."
Až po vysokej škole dostala ponuku na prácu v kameňolome:
„Povedala som si prečo nie? Spravila som si po praxi najprv pomocníka pri odstreloch skúšky na strelmajstra. A po nejakom čase som šla na kurz a skúšky technického vedúceho odstrelov."
Celý rozhovor o zlate a banských výbušninách so skutočne jedinou výbušnou ženou z celého Česka a Slovenska Danielou Múčkovou nájdete v archíve RTVS bez reklám a zadarmo.
Foto: archív FB Daniela Múčková a TASR
25 50 75 90
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
