Podobný pohľad na prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou vyslovil pred svojou smrťou aj významný vedec Stephen Hawking.
Ten upozorňoval astronómov, aby nevysielali signály do vesmíru a neupozorňovali na našu prítomnosť.
Vychádzal z faktov histórie ľudstva. V našich dejinách sa totiž neraz stalo, že keď sa stretla skúsenejšia civilizácia s tou menej vyvinutou, jej osud bol spečatený.
„A to sa môže stať aj v medzihviezdnom merítku. Nehovoriac o tom, že môže dôjsť ku kontaminácii mikroorganizmami, na ktoré nemáme protilátku a vyhubia nás," povedal Mgr. Martin Vaňko PhDr.
Tajomník astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) si však nemyslí, že sa tak v najbližšom období udeje.
„Civilizácia musí totiž mať čas, aby sa vyvinula a dospela do štádia vyspelého druhu. U nás to trvalo 3,5 miliardy rokov. Mám na mysli život ako taký, nie len vývoj ľudstva," pokračoval slovenský astronóm v relácii Veda SK, ktorú si môžete vypočuť aj v našom archíve.
Život na extrasolárnych planétach
Jeho špecializáciou je v SAV výskum extrasolárnych planét, teda takých telies, na ktorých by sme raz mohli objaviť život.
Podľa jeho slov máme však len niekoľko možností. Buď sme vo vesmíre sami a jediná vyspelá civilizácia široko-ďaleko. Alebo existujú aj iné civilizácie, ktoré ešte nedospeli do bodu schopnosti nadviazať komunikáciu.
„Existuje ešte tretia možnosť, a to, že civilizácie sú už tu, no komunikujú úplne iným kanálom ako my a nedokážeme ich zaregistrovať," dodáva Martin Vaňko.
Slovenský astronóm si zároveň myslí, že život by sme mali hľadať na terestrických planétach. Teda planétach s pevným povrchom a atmosférou podobnej našej.
Takisto by materská hviezda potenciálneho telesa s vyspelou civilizáciou nemala byť príliš aktívna, resp. podobná slnku.
„Zatiaľ to však nevyzerá, že kontakt s inou vesmírnou civilizáciou niekto zo súčasníkov zažije. Zároveň je možné, že jednoduché formy života by mohli vo vesmíre existovať," priznal na záver Martin Vaňko.
Celú reláciu Veda Sk si môžete vypočuť ešte raz aj v rubrike našich podcastov. Astronóm SAV v nej tiež hovoril o možnostiach, kde je najpravdepodobnejší výskyt života vo vesmíre a kde už sú potvrdené jednoduché formy života.
FOTO: Shutterstock, TASR
