Halucinácie či čudné zvuky, no žiadne drogy. Spoznajte ultrabeh

Mário Jánoš a Marián Oráč, ktorí prijali pozvanie do rádia Regina, sa spoznali v roku 2016 na 50-kilometrovom behu Štiavnickými vrchmi. Dnes obaja patria k skúseným ultrabežcom a v nohách majú tisícky kilometrov.

Vďaka ultrabehu spoznali nielen nových ľudí a krásne miesta, ale najmä samých seba. Dlhé a náročné trate sú na ponorenie sa do seba ako stvorené.

„V komunite ultrabežcov sa za takú prvú ultramaratónsku vzdialenosť považuje tá 50-kilometrová vzdialenosť. Potom sú stovky, dvestovky,“ vysvetlil Mário a dodal, že horná hranica neexistuje, pretože najdlhší maratón je dlhý niekoľko tisíc kilometrov a beh trvá desiatky dní.

Tento šport rozhodne nie je pre každého. Dôležitá je nielen fyzická, ale najmä psychická príprava.

Marián tvrdí, že ultrabeh mu vďaka náročnej príprave zmenil celý život:

„Ultra zásadne zmení pohľad na život. Nedá sa naňho pripraviť za týždeň, za mesiac a ja tvrdím, že ani za rok. Nakoľko ultra sa behá ani nie tak fyzicky, ako mentálne... Na tú mentálnu skúsenosť sa nedá pripraviť ani za rok. Takže áno, ultra zmení život.“

Je to najmä v hlave

Ak sa rozhodnete bežať ultrabeh, pripravte sa na mnohé prekážky a výzvy. Obaja bežci upozorňujú, že takýto šport je výzvou predovšetkým pre ľudskú psychiku.

Keď sa človek dostane na hranu svojich fyzických síl, je dôležitá hlava. Aj tá však občas prekvapí:

„Od skúsenejších ultrabežcov, ktorí majú v nohách mnoho stoviek míľ, počúvame, že zažívajú halucinácie,“ hovorí Mário, ktorý však takýto stav ešte nezažil. Na rozdiel od neho, Marián pri behu Štefánik Trail počul aj tajomné zvuky:

„Ja som mal taký zvláštny stav, kedy som počul nejakého bežca za sebou a keď som sa obzrel, tak tam nebol. Ale reálne som počul jeho dych, počul som, že si píska. Bežal so mnou pekných pár desiatok kilometrov.“

Ak vás láka ultrabeh a chcete sa o ňom dozvedieť viac, vypočujte si celý rozhovor v rádiu Regina Stred.

FOTO: Unsplash

25 50 75 90