Stalo sa tak po dlhoročnej snahe Stalina o podpis mierového dokumentu s Hitlerom. Po opakovanom odmietaní napokon Hitler v roku 1939 pristál na Pakt o neútočení, ktorý navrhovala sovietska strana.
Spečatenie spojenectva dvoch diktátorov potvrdili rozdelením Poľska. Napriek obojstranným prísľubom priateľstva, bolo v duchu cítiť atmosféru nedôvery.
Takto opisoval dianie pred historickým momentom druhej svetovej vojny dokument Hitler a Stalin: Tajomstvá ich vzťahu, ktorý odvysielala RTVS.
Stalin uveril vlastnej prefíkanosti
Stalin si však naplno uvedomil nebezpečenstvo Nemecka až vtedy, keď Hitler napadol Francúzsko.
Sovietsky vodca však stále nechcel uveriť, že ho ríšsky vodca zradí.
„Hitler nás napadne. Naše jednotky musia byť v najvyššej pohotovosti,“ mal povedať neveriacemu Stalinovi maršal Žukov. Toho napokon Stalin obvinil, že chce viac medailí a vybuchol.
„Chceš nás nastrašiť? Musíš pochopiť, že Nemecko samo od seba Rusko nikdy nenapadne. Keď skúsiš Nemcov provokovať presunmi vojsk k hraniciam bez môjho súhlasu, budú padať hlavy,“ povedal Stalin.
Príbeh Adolfa Hitlera Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Sovietskeho vodcu o prípravách Nemecka na inváziu varoval aj Winston Churchill, ako aj jeho minister zahraničia Viačeslav Molotov.
„Hitler je namyslený a samoľúbi. Je to fanatik a extrémny nacionalista, posadnutými vlastnými myšlienkami. Nemali by sme mu veriť,“ povedal po novembrovom stretnutí s Hitlerom v roku 1940, teda pol roka pred samotnou inváziou.
Stalinova dcéra Svetlana neskôr povedala: „Otec neveril, ani nečakal, že pakt z roku 1939, ktorý pokladal za výsledok svojej vlastnej ľsti, poruší ešte prefíkanejší nepriateľ.“
Večer, 22. júna 1941, sa spustila operácia Barbarossa. Vpád nemeckých vojsk do Sovietskeho zväzu sa začal – konflikt bol nevyhnutný.
Červená armáda bola v tom období zdecimovaná terorom z rokov 1937 – 1938, čo dokazoval aj postup Nemecka.
Hitlerove vojská otvorili niekoľko frontov. Na sever boli 300 km od Leningradu, v strede kúsok od Minska a na juhu ovládli Ľvov.
Hitler napokon Stalina obdivoval
Začala sa Veľká vlastenencká vojna, ktorá vyvrcholila pádom Berlína. Obaja diktátori počas tohto obdobia stáli zoči-voči, a to najmä pri bitke o Stalingrad, kedy Stalin aj Hitler priamo velili svojim vojskám. Červená armáda napokon strategické mesto na Volge ubránila.
Po veľkom boji pri Kursku v roku 1943, kde proti 800-tíscovej armáde Wermachtu stála dvojmiliónová armáda Sovietov, Hitler nečakane zmenil názor na svojho bývalého spojenca, v ktorom videl sedliaka a opovrhoval ním.
„Stalin je jedným z najväčších ľudí. Lebo zo zbabelého slovanského plemena dokázal vytvoriť štát. Narazili sme na protivníka podobne zmýšľajúceho ako my. Má svoju víziu sveta, aj keď chybnú.“
RTVS online:
Od tej chvíle dostával Hitler správy z frontu. Všetky boli zlé. Po každej z nich strácal nervy a začínal tušiť, že jeho koniec sa blíži.
„Pochopil som, že útokom na Stalina som spravil osudnú chybu. Musíš byť politický génius a skvelý stratég, aby si aj uprostred bezprecedentnej vojny, vedel svoj národ takto organizovať.“
„Stalin dokázal, že to vie. Keby som mohol žiť ešte raz a opäť riadiť štát, urobil by som tak ako on,“ mal sa Hitler zdôveriť jednému zo svojich generálov posledné dni svojho života.
Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o vzťahu Hitlera so Stalinom, pozrite si kolorovaný dokument o najväčších diktátoroch modernej histórie 20. storočia, ktorý nájdete ešte v našom archíve.
Dokument hovorí aj o masakri v Poľsku, z ktorého sa obaja navzájom obviňovali, ako aj o chladnokrvnom odvrátení sa Stalina od vlastného syna, ktorého napokon v nemeckom zajatí popravili.
25 50 75 90
