V záhradníctvach vidíme, že podpníky na sadenie ovocných stromov majú rôzne označenia:
„Ide o to, či sú generatívne, teda vznikli zo semienka, alebo vegetatívne, teda vznikli z odrezku rastliny alebo z koreňového výmlatku.“
Ovocinársky expert Farmárskej revue na Dvojke Ľudovít Vašš zdôrazňuje, že „stromy zo semienka,“ sú dlhoveké a majú „mohutný koreňový systém,“ lenže:
„Majú neskorší nástup do plodnosti.“
RTVS online:
Naopak vegetatívne podpníky ovocných stromov „vstupujú skôr do plodnosti a sú menšieho rastu,“ ale vyžadujú:
„Kvalitnejšiu pôdu, dostatok vlhkosti a častejšie prihnojovanie.“
Rozhodujúce sú rozmery záhrady
Moderátora Jána Škorňu zaujímal najznámejší podpník jablone do menej priepustných pôd označovaný MM106:
„Ide o vegetatívny podpník pre jablone stredného rastu, aké poznáme zo záhrad z 80-90-tych rokov ako Idared, Ontario, Spartan.“
Tieto jablone potrebujú „živnejšiu vlhšiu pôdu,“ ale dokážu rásť „bez kotvenia, bez neustále opory“.
Ovocinár prízvukuje:
„Zároveň z nich môžeme pestovať štvrťkmene a aj polkmene.“
Vysvetľuje aj spôsob hĺbky sadenia tak, „aby miesto očkovania bolo 10 – 15 centimetrov nad zemou“.
Výber podpníka je rozhodujúci pre celý život stromu:
„Pri nákupe si veľmi dobre premyslite, aké máte prírodné podmienky a rozmery záhrady.“
Využívanie podpníkov sa tiež líši podľa druhu ovocia:
„Pri hruškových podpníkoch sa využíva dula, ktorá je suchovzdornejšia. Podpník Duly BA 29 zaočkujeme hruškou maslovkou, ktorá nám vstúpi veľmi skoro do plodnosti vďaka dulovému podpníku.“
Gizela je čerešňa a Julienka slivka
Prípadne môžeme využiť aj podpník „planej hrušky, ktorý je ešte nezavrúbľovaný“ a pochádza bez preháňania „z dvestoročnej planej hrušky“. Má svoje výhody, aj riziká:„Planá hruška má najväčšiu húževnatosť, ale nemôžeme si ju dovoliť vysadiť do malých záhrad.“
Pri čerešniach sú výhodné podpníky „Gizela 5 alebo Gizela 3“ a pri slivkách známa „Žulienka,“ teda podpník Saint Julien, ktorý vznikol tiež z odrezku:
„Julienka je zakoreňovaná vo vyhrievaných stratifikačných bedniach, kde pekne zakorení. Pestovať broskyne v ťažšej pôde, kde si broskyňový semenáč neporadí, sa dá práve na podpníku Saint Julien.“
Jednoznačne však ovocinár odporúča každému záhradkárovi:
„Pri výbere ovocných podpníkov vás najlepšie zorientuje každý škôlkár, u ktorého pôjdete nakupovať.“
Stručný prehľad s výhodami, aj nevýhodami, získate z Farmárskej revue z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90