Pred 35 rokmi sa uskutočnil jeden z najvýznamnejších prejavov nesúhlasu s komunistickým režimom.
25. marca 1988 sa v Bratislave stretli ľudia so sviečkami v rukách, aby vyjadrili svoj postoj voči obmedzovaniu náboženskej a občianskej slobody.
Tu je 5 menej známych faktov o Sviečkovej manifestácii.
Namiesto hesiel sviečky a modlitby
Názov „Sviečková manifestácia“ vznikol podľa toho, že účastníci demonštrácie niesli sviečky. Neskandovali žiadne heslá, sviečky tak mali byť jediným symbolom, ktorým by vyjadrovali nespokojnosť s režimom.
Napokon však časť demonštrujúcich spievala a modlila sa, manifestácia sa teda napokon neniesla v celkom tichom duchu.
Bol za tým hokejista
Nápad zorganizovať demonštráciu za náboženské slobody pochádzal od bývalého hokejistu Mariána Šťastného, dvojnásobného majstra sveta a útočníka za Česko-Slovensko.
Marián Šťastný žil v tom čase ako emigrant v exile.
Odkaz v obale od čokolády
Jeden z hlavných aktérov manifestácie, Ján Čarnogurský, sa o akcii dozvedel vďaka odkazu zabalenom v čokoláde Milka.
Zvláštnosťou bolo, že pôvodne chcel čokoládu posunúť ďalej ako darček, napokon ju predsa len odbalil a lístok v čokoláde našiel.
Znamenala začiatok konca
Ide o jednu z prvých masových demonštrácií a prvú masovú demonštráciu za náboženské slobody v komunistickom bloku.
Manifestácia sa konala v období tzv. normalizácie, teda v období po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
Sviečková manifestácia mala významný vplyv na následné udalosti v Slovensku, vrátane pádu komunistického režimu v roku 1989.
Komunisti sa snažili brániť
Po Sviečkovej manifestácii nasledovala vlna represií zo strany komunistických úradov, ktoré sa zameriavali na organizátorov a účastníkov demonštrácie.
Mnohých z nich boli zatkli, uväznili a vystavili psychologickej nátlaku.
25 50 75 90