Na Svetový deň slobody tlače prišla zlá správa, počet obetí stúpa

V dňoch od 29. apríla do 3. mája 1991 sa v meste Windhoek v Namíbii stretli africkí novinári na konferencii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby podporili nezávislé a pluralitné africké médiá.

Konferenciu podporilo 12 medzinárodných agentúr a zúčastnilo sa na nej 63 účastníkov z 38 krajín.

Konferencia sa skončila prijatím Windhoekovej deklarácie, ktorá hovorila o ochrane a slobode médií, ich pluralite a nezávislosti, ako aj o aktívnej ochrane novinárov a rozširovaní možnosti slobodu prejavu.

Generálna konferencia UNESCO v roku 1991 odobrila schválenie deklarácie z Windhoeku a následne sa obrátila na Valné zhromaždenie OSN, aby 3. máj vyhlásilo za Svetový deň slobody tlače World Press Freedom Day. Valné zhromaždenie OSN tak učinilo 20. decembra 1993.

Hybná sila ostatných práv

Od roku 1994 sa pod hlavičkou UNESCO konajú vždy v inom meste, štáte a kontinente konferencie súvisiace so slobodou tlače, resp. so Svetovým dňom slobody tlače. Každá konferencia je vždy sprevádzaná ústrednou témou týkajúcou sa aktuálnych problémov v oblasti žurnalistiky.

Vzhľadom na to, že tento rok uplynú tri desaťročia od vyhlásenia 3. mája za Svetový deň slobody tlače, miestom viacerých podujatí - takmer štyridsiatich, vrátane ústrednej konferencie - sa stalo sídlo OSN v New Yorku. Tohtoročná téma dňa znie:

„Formovanie budúcnosti práv: Sloboda prejavu ako hybná sila všetkých ostatných ľudských práv.“

OSN v tejto súvislosti pripomenula, že hoci sa od vyhlásenia Svetového dňa slobody tlače zaznamenal počas troch desaťročí na celom svete výrazný pokrok smerom k dosiahnutiu slobody tlače a slobody prejavu, sloboda médií, bezpečnosť novinárov a sloboda prejavu sú čoraz častejšie vystavené útokom. OSN preto zdôraznila:

„Po 30 rokoch zostáva historické spojenie medzi slobodou vyhľadávať, rozširovať a prijímať informácie a verejným dobrom rovnako dôležité ako v čase prijatia (Windhoekovej) deklarácie.“

Zdroj: TASR, Pavel Neubauer

Svetová cena

Od roku 1997 sa pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače odovzdáva z iniciatívy výkonnej rady UNESCO Svetová cena za slobodu tlače.

Je pomenovaná po kolumbijskom novinárovi Guillermovi Canovi, ktorého 17. decembra 1986 zavraždili nájomní vrahovia v Bogote pred sídlom redakcie rešpektovaného denníka El Espectador, v ktorom pracoval.

Stal sa obeťou drogovej mafie, pretože kritizoval obchodovanie s narkotikami a poukazoval na ich škodlivý vplyv na kolumbijskú spoločnosť.

Laureátom ceny môže byť osoba alebo inštitúcia, ktorá významne prispela k obrane alebo podpore slobody tlače kdekoľvek na svete.

V rámci Svetového dňa slobody tlače sa vzdáva aj hold novinárom, ktorí prišli o život.

Latinská Amerika najhoršia

Podľa údajov UNESCO po niekoľkých rokoch plynulého poklesu stúpol počet zabitých novinárov vo svete z 55 v roku 2021 na 86 v roku 2022.

Viac než polovica vrážd sa stala v Latinskej Amerike a v Karibiku, pričom najviac novinárov bolo zabitých v Mexiku, na Ukrajine a Haiti.

Žurnalistika je bičovaná propagandou a stále sofistikovanejšími falošnými správami, k čomu napomáha aj umelá inteligencia a neschopnosť technologických spoločností na ňu dohliadať.

V zverejnenom Svetovom indexe slobody tlače na to upozorňuje Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).

Pre novinárov je nepriaznivé prostredie v 70 percentách zo 180 hodnotených krajín, zhodnotila RSF v indexe slobody tlače. Ako dobré ho hodnotí len v ôsmich krajinách.

Polepšenie o desať miest

Na vrchole tohtoročného rebríčka sa opäť umiestnilo Nórsko. Druhé miesto obsadilo Írsko, tretie je Dánsko, uvádza RSF na svojej webovej stránke.

Slovensko obsadilo 17. priečku a oproti vlaňajšku si polepšilo o desať miest. Zlepšilo sa aj susedná Česko, ktoré sa z vlaňajšej 20. priečky posunulo na 14. miesto.

Posledné tri priečky obsadili ázijské krajiny. Vietnam (178. priečka), „ktorý takmer ukončil svoj hon na reportérov“, Čína (179. priečka) – „najväčší väzniteľ novinárov“ a napokon Severná Kórea.

Spojené štáty si pohoršili o tri priečky a umiestnili sa na 45. mieste v dôsledku zhoršenia bezpečnostnej situácie novinárov.

Rusko sa prepadlo o deväť priečok na 164. miesto. RSF upozorňuje, že Moskva začala rekordne rýchlo šíriť svoje správy v okupovaných častiach južnej Ukrajiny a doposiaľ najtvrdšie zasahuje proti nezávislým médiám.

Nebezpečná je aj Afrika

Blízky východ a severná Afrika sú stále najnebezpečnejšími regiónmi pre novinárov, zatiaľ čo Európa je považovaná za najbezpečnejšiu, hoci Nemecko (21. priečka) si v dôsledku útokov na novinárov pohoršilo o päť miest.

RSF tiež upozorňuje na množstvo foriem dezinformácií, ktoré prehlušujú dôveryhodné správy. Tento problém pritom ešte viac umocňuje umelá inteligencia.

Stierajú sa rozdiely medzi pravdou a nepravdou, skutočným a umelo vytvoreným, faktami a ľsťami, čo ohrozuje právo na informácie.

RSF upozorňuje napríklad na program umelej inteligencie Midjourney, ktorý dokáže vytvárať veľmi kvalitné fotografie.

Na sociálne siete sa tak stále častejšie dostávajú vierohodné falošné fotografie ako napríklad nepravé fotografie zatýkania bývalého amerického prezident Donalda Trumpa.

25 50 75 90