Všetko sa to dialo pod dohľadom fanatického ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ako aj nacistických študentských spolkov v Nemecku.
Pálenie kníh na námestí Opernplatz v Berlíne z 10. mája 1933 je najznámejším pálením kníh v histórii ľudstva.
Písali čierne zoznamy
Počnúc týmto dátumom nacistami ovládané študentské skupiny a spolky verejne pálili knihy autorov, ktorých obviňovali zo šírenia protinemeckého ducha.
Aktu predchádzalo zostavenie čierneho zoznamu neželaných autorov.
Na symbolickom akte hrozivého významu spálili študenti univerzít v prvý večer viac ako 25 tisíc kníh, čím predznamenali éru štátnej cenzúry a kontroly kultúry.
Vo fakľových sprievodoch pochodovali tisíce študentov. Len v Berlíne sa na námestí Opernplatz zhromaždilo približne 40 tisíc stúpencov Tretej ríše.
K páleniu kníh nedošlo len v Berlíne, ale nacisti vtrhli po celom Nemecku do kníhkupectiev, knižníc a skladov vydavateľov, aby skonfiškovali materiály, ktoré považovali za nebezpečné.
Pálenie diel sa uskutočnilo celkove v 34 univerzitných mestách. Autormi diel, ktoré skončili v plameňoch, boli významní židovskí, liberálni a ľavicoví spisovatelia.
Politicki podozriví
RTVS online
Podobná udalosť sa odohrala už na začiatku 19. storočia. V roku 1817, na 300. výročie zverejnenia 95 téz Martina Luthera, zorganizovali nemecké študentské spolky festival, počas ktorého pálili protinárodné texty a literatúru, ktorú považovali tiež za nenemeckú.
Cieľom fašistického ministra propagandy Goebbelsa bolo synchronizovať profesionálne a kultúrne organizácie s nacistickou ideológiou a politikou.
Vláda na čele s Adolfom Hitlerom sa zbavovala Židov a ďalších umelcov, pôsobiacich v rôznych kultúrnych organizáciách, pretože podľa nacistických ideológov boli politicky podozriví a vytvárali degenerované nenemecké umelecké diela.
Medzi autormi, ktorých knihy spálili, boli napríklad diela známych socialistov Bertolta Brechta a Augusta Bebela, tvorcu klasickej podoby teórie komunizmu Karla Marxa či diela nositeľov Nobelových cien - fyzika Alberta Einsteina a spisovateľa Ernesta Hemingwaya.
Nobelisti horeli tiež
Ohne pohltili aj spisy ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny Thomasa Manna, ktorého podpora Weimarskej republiky a kritika fašizmu vyvolali hnev nacistov.
V plameňoch skončili tiež diela Ericha Maria Remarquea. Nacistickí ideológovia hanobili jeho svetoznámy protivojnový román Na západe nič nové ako literárnu zradu na vojakoch.
Ďalšími autormi zaradenými na čiernu listinu boli Američania Jack London, Theodore Dreiser a Helen Kellerová, ktorej viera v sociálnu spravodlivosť ju povzbudzovala, aby presadzovala zdravotne postihnutých ľudí, pacifizmus, zlepšenie podmienok pre robotníkov a volebné práva žien.
Medzi spálenými dielami sa ocitli aj zväzky židovského básnika 19. storočia Heinricha Heineho, proroctvo ktorého z roku 1822 sa začalo napĺňať:
„Tam, kde sa pália knihy, dôjde napokon tiež na pálenie ľudí.“
V máji a v auguste 1933 spálili stúpenci nacizmu spolu minimálne 35 tisíc kníh. Kópie väčšiny z nich prežili a mnohé tituly sa po ich opätovnom publikovaní po skončení druhej svetovej vojny stali opäť bestsellermi.
Nemecký prezident Horst Köhler označil v máji 2008 - pri príležitosti 75. výročia pálenia kníh - túto udalosť za symbolický krok pri uchopení moci nacistami a za hanbu Nemecka.
25 50 75 90
