Verejnosť pozná meno prvého človeka vo vesmíre i na Mesiaci, dokonca aj psa Lajku, ktorý sa dostal do kozmu pri pokusných letoch.
Vesmírny mačací pútnik
Vesmírnym pútnikom sa však 18. októbra 1963 stala prvý raz a zároveň naposledy aj zástupkyňa mačacieho rodu.
Francúzska mačka Félicette prežila let v rakete i návrat na Zem v plnom zdraví.
Od zatiaľ jediného letu mačky do kozmu uplynulo v stredu 18. októbra 60 rokov.
Historicky prvým živým tvorom, ktorý sa ocitol v kozmickom priestore, boli mušky octomilky.
Do vesmíru ich 20. februára 1947 vyniesla pôvodne nemecká dodatočne upravená raketa V-2 odpálená zo základne White Sands v Novom Mexiku.
Ktorý cicavec bol prvý?
Rok po nich, presne 18. júna 1948, cestoval do kozmu prvý cicavec.
Americká opica druhu makak rhesus menom Albert zahynula pri návrate na Zem kvôli problémom s padákom.
Podobne sa skončila aj inak úspešná misia Alberta II. 14. júna 1949 a aj ďalších dvoch jeho nasledovníkov.
Až v júli 1951 sa podarilo prežiť let do kozmu i pristátie na Zemi psíkom s menami Cygan a Dežik zo Sovietskeho zväzu.
V tom istom roku 20. septembra sa ocitol v kozme aj americký opičiak Albert VI. spolu s 11 myšacími kozmonautmi.
Opica aj dve z myší však pár hodín po pristátí zomreli zrejme v dôsledku prehriatia.
Šimpanz Ham bol úspešný astronaut
Skutočným úspechom bol vesmírny let amerického šimpanza menom Ham.
Prvý ľudoop cestoval v skúšobnej kabíne Mercury, ktorú do výšky 185 km vyniesla 31. januára 1961 raketa Redstone.
Ham sa stal populárnym a ešte dvadsať rokov žil v zoologickej záhrade.
To sa však už schyľovalo k 12. aprílu 1961, kedy navštívil obežnú dráhu Zeme sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin.
Pokusné lety so zvieratami však pokračovali ďalej – a v rámci nich prišla v roku 1963 na rad aj francúzska mačka Félicette.
Francúzske Centrum pre výskum leteckej medicíny (CERMA) pripravovalo v roku 1963 na kozmický let dokopy 14 mačiek.
Išlo výlučne o samice, lebo na rozdiel od kocúrov mali pokojnejšiu povahu.
Personál im zámerne nedal mená, aby sa k zvieratám zamestnanci citovo nepripútali.
Deň pred štartom sa do užšieho výberu dostalo šesť mačiek a v deň štartu padla voľba na mačku C-341.
Mala hmotnosť 2,5 kilogramu a jej telesné pochody snímali mikrofóny a elektródy.
Raketa s mačkou na palube odštartovala 18. októbra 1963 z Alžírska.
Stúpala 42 sekúnd, pričom mačacia kozmonautka bola vystavená zrýchleniu 9,5 g (teda išlo o 9,5-násobok zemskej gravitácie).
Pred dosiahnutím výšky 152 kilometrov sa oddelil od rakety vrcholový kužeľ a mačka zažila päť minút beztiažového stavu. Mačka pristala pomocou padákov a po trinástich minútach ju našla helikoptéra.
Ivan Bella letel so sliepkami
Až potom francúzska kozmonautka dostala meno - najskôr Félix podľa známeho kresleného seriálu Félix the Cat, potom jej ho zmenili na ženský tvar Félicette.
Bohužiaľ položila svoj život na oltár výskumu po dvoch mesiacoch, kedy ju vedci pitvali, aby preskúmali jej mozog.
Hoci v tom čase už lietali do vesmíru ozajstní kozmonauti, vesmírne lety so zvieratami na palube pokračovali ďalej.
RTVS online
Zúčastnilo na nich dokonca aj bývalé Československo, resp. Slovensko.
Japonské prepelice z Bratislavy robili spoločnosť aj slovenskému kozmonautovi Ivanovi Bellovi.
25 50 75 90
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
