Momentálne sa v jednom stáde kôz na Slovensku nachádza v priemere tri a pol kusa zvieraťa.
Z dotácií ani cent
Niekto chová len jednu či dve kozy, nepodniká, nepredáva a z verejných prostriedkov nedostáva ani cent.
Ako zistil redaktor Pavol Štec z Farmárskej revue u Damiána Leša z Plemenárskej inšpekcie SR, nič to na povinnostiach chovateľa nemení:
„Zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat sa vzťahuje rovnako s právami a povinnosťami na chovateľov s nízkym počtom zvierat ako aj na právnické osoby.“
Takže chovateľ každého zvieraťa musí splniť rovnaké kritériá bez výnimky, o čom mnohí podľa Damiána Leša ani nevedia:
„Zvieratá musia byť označené a nahlásené v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Pokiaľ chovateľ vykonáva plemenitbu, je povinný viesť aj evidenciu pôvodu narodeného potomstva.“
Na chov hospodárskeho zvieraťa sa môžu používať iba samce, ktoré majú vydané osvedčenie na plemenitbu a ak túto povinnosť majiteľ nedodrží, dopúšťa sa podľa Damiána Leša z Plemenárskej inšpekcie SR čiernej plemenitby:
„Ide o pokútnu plemennú skladbu, ktorá neprešla výberom a nepochádza zo šľachtiteľského chovu, ktorý produkuje plemenníkov a teda zviera neprešlo ani výberom.“
Len vo východoslovenskom regióne je evidovaných približne 20 tisíc živých zvierat sústredených v piatich tisícoch chovoch a Damián Lešo si myslí:
„V rámci východoslovenského regiónu sa ročne vyprodukuje desať až dvadsať plemenných capkov, čo je veľmi málo.“
Potom sa stáva, že chovatelia pripúšťajú do svojich chovov aj neplemenných samcov a vystavujú sa tak možnosti, že im bude udelená pokuta.
Podľa Damiána Leša z Plemenárskej inšpekcie SR logika však vraví niečo iné:
„Snahou každého z chovateľov by malo byť udržiavať dobré úžitkové vlastnosti zvierat, lebo s tým je spojená ekonomika chovu. Pri použití plemenného zvieraťa v chove môže chovateľ očakávať napr. zvýšenie nadojeného mlieka, lepšie prírastky u mäsového dobytka či fakt, že sa mu skráti doba výkrmu.“
Nehovoriac o lepšej spotrebe krmiva na kilogram vyprodukovanej hmoty.
Lenže kúpiť kozám plemenného capa za 500 až 800 eur sú niekedy vysoké náklady na chov.
Hrozia genetické ochorenia
Redaktor Pavol Štec preto priniesol vo Farmárskej revue riešenie od veterinára Ota Kandráča, ktorý je tiež chovateľom oviec a kôz:
„Stačí sa vrátiť k fungujúcemu systému spred 20 rokov, keď držiteľ plemenného capa dostával podporu na jeho starostlivosť a pripúšťal ho potom na kozy v danom regióne.“
Čierna plemenitba okrem rizika pokuty spôsobuje chovateľom podľa veterinára Ota Kandráča viac škôd:
„Pri čiernej plemenitbe riskujú chovatelia prenos napr. genetických ochorení, alebo slabšiu telesnú konštitúciu mláďat pri bastardení chovu. Vidím často u chovateľov v takýchto prípadoch, že majú menšie zvieratá, ktoré majú nižšiu úžitkovosť.“
Hoci za kontrolórov Damián Lešo hovoril o príkladoch, kedy kontroly aj pokuty dokážu za istých podmienok odpustiť, predsa len najpočetnejším plemenom na Slovensku u hospodárskych zvierat je stále koza krátkosrstá, u ktorej dochádza k čiernej plemenitbe veľmi často.
Čierna plemenitba kvalitu chovu bielej aj hnedej krátkosrstej kozy zhoršuje. Viac informácií ako tento stav zmeniť, sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
