Tému empatie a tolerancie prináša v novom titule venovanom queer komunite Činohra Slovenského národného divadla (SND).
Aké je to byť tolerantný rodič?
Hru súčasného newyorského autora Paula Rudnicka Nové storočie (2008) pod názvom Sme v pohode pre prvú scénu naštudovala česká režisérka Daniela Špinar.
Premiéru inscenácie v podobe stand-up comedy uvedie SND v sobotu 27. januára. V hre o tom, že „potrebujeme viac lásky“, účinkujú Zuzana Fialová, Ľuboš Kostelný a Gabriela Dzuríková.
V tragikomických monológoch sa predstavia energická i bezradná mama, rozprávajúca o svojich troch milovaných LGBTQI+ deťoch, ďalšia matka s láskou spomína svojho v jej ponímaní výnimočného syna, ktorého jej vzala strašná choroba, a pritom zúfalo dojemne rozpráva o dôležitosti ručných prác a význame inštalácií vo verejnom priestore.
Trojicu dopĺňa populárny televízny zabávač, gej, ktorý sa bizarne staromódne predvádza a zámerne zhadzuje vážne témy aj seba.
Jedna z dramaturgičiek predstavenia Marta Ljubková hovorí:
„Nie je tak nutne len hrou o LGBT tematike, ale omnoho viac o vzájomnom porozumení, tiež o tom, aké je to byť tolerantný rodič, a zároveň o tom, že všetci potrebujeme niekoho vedľa seba, aby sme neboli sami.“
Herci obnažení až na kosť
A ďalšia dramaturgička Darina Abrahámová si myslí:
„Táto hra je v mnohom aj sebaironická, zhadzujúca, možno nekorektná, cítite, že má otvorené, zdravé krásne jadro.“
Režisérka Daniela Špinar komentovala obsadenie stand-upovej komédie, v ktorej herci museli zabudnúť na klasické budovanie postáv alebo situácií:
„Starostlivo som si vyberala hercov, pretože toto je výsostne herecká až osobnostná práca.“
„Herci sú obnažení na kosť, musia hrať charakter a po druhé tiež musia byť veľmi kontaktní s publikom, musia byť autentickí, prirodzení, musia mať dobrú energiu, aby to pôsobilo uvoľnene.“
„Museli potierať samých seba, hrať niečo iné.“
Inakosť je obohacujúca
Režisérka inscenáciu označila za aktivistický čin. Podľa Špinar je dôležité, aby ľudia chápali, že farebnosť a inakosť je obohacujúca pre spoločnosť.
Inscenačný tím režisérky, ktorá sa postarala aj o výber hudby, ďalej tvorili Linda Boráros, ktorá navrhla scénu a kostýmy, o svetelný dizajn sa postaral Karel Šimek.
Herečka Gabriela Dzúriková sa priznala:
„Som veľmi šťastná, že som mohla byť súčasťou tejto inscenácie, len ma to utvrdilo v tom, že asi nebudem chcieť už nikdy robiť monodrámu, lebo je to naozaj náročné.“
Podľa Dzúrikovej je:
„Fajn mať kolegu na javisku, mať dialóg, oprieť sa oňho, ale tu ste naozaj hodený do vody, takže v tomto to bolo mimoriadne náročné.“
Ďalší z protagonistov predstavenia Ľuboš Kostelný zasa uviedol:
„Našiel som si v tom veci, ktoré ma bavia, sú podarené, hlavne v každom monológu je zásadné posolstvo, o ktoré sa môže človek osobne oprieť a odovzdať ho. Snáď sú tie posolstvá čitateľné.“
Herec Kostelný dodal, že nad inscenáciou sa nesie celkové posolstvo, ktoré má rúcať predsudky, strach ľudí z neznámeho, keďže to neznáme nemusí byť hneď nepriateľské, ale môže to byť celé v pohode.
25 50 75 90
