Zamerala sa na vysielanie pre deti a mládež

Československom rozhlase v Košiciach pracovala od roku 1952. Najprv bola redaktorka vysielania pre deti, potom dramaturgička a vedúca literárno-dramatickej redakcie. Ako dramaturgičke pripravovala do vysielania rozhlasové hry pre mládež, nedeľné rozprávky a rozprávky pred spaním.

Po zrušení košickej literárnej redakcie prešla do bratislavskej, po krátkom čase sa vrátila do Košíc a pôsobila v redakcii spravodajstva a publicistiky. Po obnovení literárno-dramatickej redakcie v Košiciach v nej pracovala až do odchodu do dôchodku (1982). Mala na starosti aj literatúru faktu, vysielala fejtóny a črty.

Písala hry aj rozprávky

Debutovala hrou z baníckeho prostredia Čarovný lampáš (1949). V rozhlasovej dramatickej tvorbe spracúvala námety zo súčasnosti s humorným spôsobom Redaktorka (1959), Španielčina (1973) , Mamutie metly (1973). Problémami žien sa zaoberala v hrách Život nie je rieka (1968), Cesta do neba (1970), Zatmenie slnka (1978).

Písala aj rozprávky a romány pre deti a mládež – Šibalstvá mravčeka Štipka (1947), Gaštanko a Gaštaník (1948), Príhody ježka Pichliačika (1949), Bosí hrdinovia (1949) Najkrajší dar. Príbehy spod Dargova (1962), Danuška (1962). Napísala psychologickú novelu Taký veľký deň (1968) a autobiografickú prózu Betka a Veterné mesto (1983) a i.

Podľa námetov vlastných kníh pripravovala televízne rozprávkové seriály Ježko Pichliačik (1976) a Gaštanko a Gaštaník (1978) .

Získala Cenu mesta Košice (1996), čestná občianka mesta Veľký Šariš (1998).