Ján Horváth

HORVÁTH, Ján

osvetľovač

Dátum narodenia: 17.4.1934 Budapešť

Dátum úmrtia: 8.11.2019 Bratislava

Životopis

Prvé roky po narodení prežil v Budapešti. Do Československa prišiel s rodičmi a so sestrou, v roku 1946.

Študoval v Štátnom gymnáziu v Dolnom Kubíne (1946 – 1948), na strednej chlapčenskej škole v Piešťanoch (1948 – 1949) a v Bratislave (1949 – 1950)

S manželkou Editou, s ktorou sa zobrali 15.11.1958, mali dvoch synov, Olivera (1960) a Tibora (1964). Starší Oliver bol odmalička športovo zameraný, hrával futbal za klub Červená hviezda a práca v televíznom prostredí ho až natoľko neoslovila.

„Na rozdiel odo mňa, ktorého televízia nadchla od prvého kontaktu, ktorý som získal vďaka otcovi. Chodil som s ním na všetky folklórne festivaly, do Piešťan na festivaly vážnej hudby, na každý ročník Bratislavskej lýry a mnohé ďalšie výroby televíznych inscenácií.“

„Stretol som veľa zaujímavých ľudí z tejto brandže, vrátane zvukára Ota Veľkého, vďaka ktorému som ako malý chlapec túžil, až raz vyrastiem, byť zvukovým majstrom. Akonáhle som skončil strednú elektrotechnickú priemyslovku, zamestnal som sa v roku 1984, vďaka otcovi, v Slovenskej televízii ako osvetľovač“, spomína syn Tibor.

Začiatky Bratislavskej lýry

Do RTVS nastúpil Ján Horváth ako jeden z prvých osvetľovačov začiatkom roku 1957 a 16.11.1957 sa stal vrchným osvetľovačom. Začiatkom šesťdesiatich rokov pracoval ako vedúci Odboru osvetľovacej techniky. Z tejto funkcie odišiel v roku 1990.

Pravidelne spolupracoval s architektom Viliamom Gruskom na Folklórnych festivaloch Východná, Detva a Myjava. Priatelili sa aj v súkromnom živote.

Architekt Maroš Kravec bol, ako hovorieval otec, jeho priateľ.

Od začiatkov Bratislavskej lýry sa festival stal jeho srdcovou záležitosťou. Spoznal sa tu aj s režisérom Jánom Roháčom a kameramanom Jiřím Lebedom.

S kameramanom J. Lebedom spolupracovali aj na iných programoch v Slovenskej televízií a často sa navštevovali aj mimo práce. Veľakrát sa stretávali aj súkromne v Prahe, v čase kedy boli už obidvaja na dôchodku.

Medzi režisérmi a kameramanmi, s ktorými rád a často spolupracoval sa ocitli aj, kameraman Emil Rožňovec, Milan Vanek, Miroslav Mižialko, Laco Kraus, režiséri, Jozef Kaiser, Ján Roháč, Miloš Pietor a mnoho ďalších.

Jeho priateľmi boli aj maskéri Milan Sládek a Andrej Svitek.

Líder osvetľovačov

V osemdesiatych rokoch riadil až 85 osvetľovačov zamestnaných v internom stave STV.

Vďaka svojej húževnatosti a cieľavedomosti dokázal neoblomne stáť za svojim názorom a v momente, ako dostal nápad na zlepšenie práce osvetľovačov alebo technického zázemia, vedel ho vždy presadiť a zrealizovať.

Svojou zanietenosťou a tvrdohlavosťou, si častokrát ľudí aj postavil proti sebe, ale v časoch hlbokého socializmu vedel zabezpečiť viaceré dovtedy nepoznané inovácie v práci osvetľovačov. Tak sa napríklad v osvetľovacích vozidlách objavil kuchynský kútik, ktorý bol deň čo deň využívaný pri exteriérových televíznych výrobách.

November ´89 s modernou technikou

V predrevolučných rokoch ako prvý v Československu vyrokoval, zabezpečil a priviezol z Belgicka osvetľovaciu techniku do Štúdia MD IV v Slovenskej televízii, ktorú bolo možné ovládať diaľkovým ovládaním. V tom čase to bolo pre televízne prostredie veľkou raritou a inováciou.

V novembri roku 1989, v dňoch, kedy sa konali demonštrácie na Námestí SNP, priviezol z Nemecka osvetľovacie auto Mercedes Polyma, známe z viacerých, dnes už archívnych záberov televízie.

„V novembri 1989 za každých okolností stál na strane pravdy a úprimnosti, nechýbala mu odvaha postaviť sa zoči voči vtedy všade prítomnému komunistickému režimu a jej predstaviteľom.“

„Napriek jeho komplikovanej povahe i častokrát pohnutému súkromnému životu, si práve túto statočnosť a neoblomnosť na otcovi dodnes veľmi vážim,“ hovorí syn Tibor, dnes producent v RTVS.

Po roku 1991, kedy odišiel zo Slovenskej televízie, sa zamestnal na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava ako elektrikár, do dôchodku odišiel v roku 1993.