Ján Vdovják
VDOVJÁK, Ján
dramaturg, šéfdramaturg, šéfredaktor
Dátum narodenia: 3.1.1928 Javorina, okr. Kežmarok
Dátum úmrtia: 1.7.2007 Bratislava
Syn VDOVJÁK, Dušan – rozhlasový redaktor (1964)
Životopis
Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1951), JUDr. (1951).
Už pred ukončením vysokoškolského štúdia spolupracoval s umeleckým vysielaním Československého rozhlasu v Bratislave, neskôr jeho dlhoročný pracovník (1951 – 1989). Najprv ako redaktor Literárnej redakcie (1951 – 1956), potom vedúci dramaturg rozhlasových hier (1956 – 1969 a 1972 – 1989), šéfredaktor Hlavnej redakcia literárno-dramatickej (1969 – 1972).
Od 1989 na dôchodku, ale naďalej bol činný ako autor dramatizácií a literárnych i dramatických pásiem.
Zdokonalil rozhlasové hry
Ars Litera – Ján Vdovják Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako literárny redaktor pripravoval reláciu Pohľady do kultúry, ako vedúci dramaturg sa zaslúžil o renesanciu rozhlasovej hry. Bol dramaturgom hier popredných slovenských rozhlasových dramatikov (Peter Karvaš, Ján Solovič, Peter Sever, Ivan Bukovčan, Jozef Šajgal, František Juriga).
Ako autor rozhlasových hier debutoval hrou Malý výlet (1973), zaoberal sa najmä rodinnými vzťahmi a morálnymi problémami vtedajšej doby.
Napísal ďalšie rozhlasové hry Nepochopenie, Gin s tonikom (obe 1974), Džungo, Hľadanie (obe 1977), Lúčenie (1981), Siedmy deň (1982). Jeho hry sa vysielali v mnohých zahraničných rozhlasoch (Poľsko, Maďarsko, východné Nemecko, Bulharsko, Juhoslávia).
Pre rozhlasové vysielanie upravoval klasické divadelné hry (Peter Zvon: Tanec nad plačom, Maxim Gorkij: Jegor Bulyčov a tí druhí).
Napísal aj niekoľko častí dlhodobého rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci? i mnoho literárnych a životopisných dramatických pásiem (Shakespeare, Gribojedov, Balzac a i.) a dramatických historických pásiem (Borodino, Katyň).
Autor mnohých dramatizácií svetových próz
Zdramatizoval niekoľko desiatok významných próz svetovej literatúry: M. Durasová: Moderato cantabile (1970), H. Sienkiewicz: Križiaci (1972), A. Fredro: Galoše (1974), E. Hemingway: Komu zvonia do hrobu (1975), K. Fedin: Sanatórium Arktúr (1976), F. Werfel: Stretnutie abiturientov (1979), J. Iwaszkiewicz: Tano (1981).
Prekladal z rozhlasovej tvorby poľských dramatikov (S. Grochowiak, J. Janicki, E. Bryll, W. Terlecki, Z. Herbert, J. Glowacki, J. Krasiński, J. Krzystoń a i.). Prekladal aj divadelné hry: J. Lutowski: Nočná služba (1956, Divadlo Jonáša Záborského), Z. Skowroński a J. Slotwiński: Meniny pána riaditeľa (1956, Divadlo Petra Jilemnického, Dedinské divadlo), J. Jurandot: Deviaty spravodlivý (1963, Divadlo Slovenského národného povstania).
Jeho preklady divadelných hier odvysielala aj Československá televízia: A. Fredro: Tri dominá (1974), A. Fredro: Slečna Maliczewska (1979), G. Zápolská: Štyria (1985).
Držiteľ významných ocenení
Zostavil zborníky Svetové rozhlasové hry (1961), Rozhlasové hry (1966), Divadlo bez kostýmov (1968). Autor štúdií o problémoch a teórii rozhlasovej tvorby, spomienkových článkov v časopisoch Rozhlas, Slovenské pohľady, Film a divadlo, Literárny týždenník, Nové slovo.
Autor spomienkovej knihy Moja cesta k divadlu bez kostýmov (rukopis je v archíve Slovenského rozhlasu).
Získal Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov (1974, 1982) a Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo (2001).
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
