Mária Zavarská - História

ZAVARSKÁ – LUKAČOVIČOVÁ , Mária

reportérka a redaktorka

Dátum narodenia: 4. 8. 1935 Trakovice, okr. Trnava

Dátum úmrtia: 5. 3. 1994 Bratislava

Životopis

Celý život niesla označenie – prvá žena na Slovensku, ktorá pôsobila ako rozhlasová športová reportérka a redaktorka. Bola na to hrdá, ale musela postupovať neprebádaným priestorom, a to nebolo vždy jednoduché. Bola obetavá kolegyňa i šéfka, ktorá dbala nielen na kvalitne odvedenú prácu, ale tiež celkovú pohodu svojich spolupracovníkov. V redakcii trávila dlhé hodiny, s neuveriteľnou usilovnosťou riešila mnohé problémy, kým nedosiahla výsledný efekt.

Od útlej mladosti túžila byť „rozhlasovým hlasom“, ako to sama nazvala. Dlhšie obdobie strávila v sirotinci. V rokoch 1951 – 54 študovala na ekonomickej škole v Trnave. Veľa času strávila pri rádioprijímači, poznala hlasy všetkých významných redaktorov, ale aj hercov. Recitovala, spievala, čo jej neskôr uľahčilo prácu v rozhlase. Na vlastnej koži skúsila, že dostať sa za mikrofón nebolo vôbec jednoduché.

V rokoch 1954 – 57 už pracovala v spravodajskej redakcii Československého rozhlasu. V období 1957 – 58 bola korešpodentka pražskej redakcie na Slovensku. Vždy sa chcela presadiť v športovej redakcii, ale musela ešte sedem rokov (1958 – 1965) pracovať ako referentka kontrolného oddelenia Slovenského výboru pre rozhlas a televíziu. No súbežne a intenzívne už externe spolupracovala v športovej redakcii. V nej zakotvila v roku 1965 a pracovala až do svojej smrti v roku 1994.

Komentovala spartakiády

Mária Zavarská - Československá spartakiáda 1975 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ako sama často spomínala prvou významnou školou pre ňu bola príprava na celoštátnu spartakiádu 1960. Na sústredení prednášali reportérom osobnosti ako Miloslav Diesman, Imrich Jenča a ďalší skúsení reportéri. Pri vyvrcholení vysielali spolu s M. Švincom z Ostravy skladbu starších žiačok.

Spartakiády sa jej vryli pod kožu, pravidelne vysielala z vyvrcholenia v Prahe najmä skladby mládeže a žien. Mala výbornú školu aj v redakcii, kde, ako sama hovorievala, Rudolf Gallo vynikal dikciou, Emil Trangel v narábaní s jazykom, Gabriel Zelenay temperamentom a Oskar Mana rozvážnosťou.

Sledovala ich zblízka a od každého si čosi zobrala. Riadila sa tým, že človek, ktorý sa venuje reportáži, si nesmie dovoliť žiadne úľavy a musí sa odovzdať svojej práci, štúdiu a samovzdelávaniu. Každý si vytvára vlastný systém práce. Reportér musí byť vybavený jazykovo, obrazotvornosťou, rýchlou a pohotovou reakciou v každej situácii.

Telovýchova mládeže

Hoci často vysielala z vrcholových podujatí, ako olympijské hry, majstrovstvá sveta (najmä v klasickom lyžovaní, krasokorčuľovaní, hádzanej, basketbale či športovej gymnastike), nezabúdala ani na telovýchovu mládeže.

Patrila medzi spoluorganizátorov Pohára rozhlasu (súťaž základných škôl vo vybraných atletických disciplínach). Bola dušou súťaže na Slovensku. Nielen vysielala, ale často chodila aj na besedy, na ktorých propagovala zdravý spôsob života a svojim spôsobom aj propagovala rozhlasovú prácu.

Máriu Zavarskú za jej obetavú prácu viackrát ocenili. Bola nositeľkou najvýznamnejšieho vyznamenania Československého rozhlasu – Zlatý mikrofón. Bola „dobrou dušou“ redakcie, starala sa aj o zázemie kolegov. Zaskakovala, kde bolo treba. Aj ako šéfka mala široký záber. Vedela pochváliť, ale aj pokarhať. Len škoda, že do reportérskeho neba sa vybrala zavčasu.