HISTÓRIA

Peter Janík

Peter Janík

JANÍK, Peter

zvukový majster

Dátum narodenia: 9. 9. 1939 Rožnov pod Radhoštěm, Česká republika

Životopis

Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe – odbor rozhlas, film, televize (Ing., 1963).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1964 – 2005. Najprv ako zvukový majster (1964 – 1965) a od roku 1965 vedúci Experimentálneho (Elektroakustického) štúdia Československého, resp. Slovenského rozhlasu.

V 70. rokoch minulého storočia externe prednášal na Katedre hudobnej teórie Vysokej škole múzických umení v Bratislave.


Realizátor stereofonických a kvadrofonických nahrávok

Ako zvukový majster sa podieľal na nahrávaní rozhlasových hier, rozhlasových dokumentov, literárnych a hudobno-slovných relácií, opier a pod.

Jeden z prvých realizátorov stereofonických a kvadrofonických nahrávok v ČSSR. Ako majster zvuku nahral prvé kvadrofonické nahrávky v Československom rozhlase – Jozef Malovec: Orthogenesis (1968), Vyznanie (1975), Michail Jurievič Lermontov: Démon (1980); Tadeáš Salva: Plač, rozhlasová opera, finalista Prix Italia (1979).

Zúčastnil sa na legálnom protiokupačnom vysielaní Československého rozhlasu v Bratislave v auguste v roku 1968.

Jeho tvorba reprezentovala rozhlas na medzinárodných súťažiach ako Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava so skladateľmi Svetozárom Stračinom, Tadeášom Salvom, Iľjom Zeljenkom a inými.

Jeho skladby boli ocenené aj mnohými cenami pre štúdio Bratislava; Prix Musical de Radio Brno; Festival Electroacoustic Bourges; Prix Italia (Special Prize 1992 – hra Dušana Dušeka v réžii Viktora Lukáča Muchy v zime).


Ocenené rozhlasové hry

Realizoval nahrávky na zvukové nosiče, rôznych hudobných i slovesných žánrov do televízie, filmu i pre gramofónové spoločností.

Spolupracoval na rozhlasových hrách, ktoré získali Hlavné ceny na Festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry napr.: Karol Jančošek: Ultimátum, 1975; Ján Uličný, Brumendo, 1983; Dušan Dušek: Muchy v zime, 1993; Juraj Bindzár, Piata sirota, 2005.

Získal mnohé ocenenia v technických žatvách a celoslovenských rozhlasových žatvách v kategórii hudobno-slovných a dramatických programov. Tiež ocenenia zo ZROTu, Slovenského hudobného fondu, Ministerstva kultúry SR a iných spoločenských organizácií.

Z ďalšej tvorby:

  • Vítězslav Nezval: Edison (1965, 1980, 1995)
  • Oscar Wilde: Salome (1970)
  • Aristofanes: Vtáci (1972), Luigi Candoni: Hmla (1975)
  • Johann Wolfgang Goethe: Faust I – IV (1976)
  • Ernest Weidler: Ticho bez konca (tiež To ticho musíš počuť 1978)
  • Stefan Zweig: Strach (1979)
  • Vincent Šikula: S Rozárkou (1979)
  • Milan Rúfus: ... a prijmi podané (1982)
  • Emil Borčin: Malý princ z Ružovej planéty (1983)
  • František Juriga: Klopanie (1983)
  • Elena Antalová: Bola raz jedna bublinka (1984)
  • Luigi Pirandello: Rozkoš z počestnosti (1984)
  • Ivan Lehotský: Klasy bez zrna (1986)
  • Edvard Radzinskij: Divadlo za čas Nera a Senecu (1986)
  • Ján Uličiansky: Krtko (1988)
  • E. M. Remarque: Na západe nič nového (1988)
  • Ľuboš Machaj: Nudná história (1988)
  • Ľuboš Machaj: Uspávanka pod hladinou (1988)
  • William Shakespeare: Macbeth (1991)
  • Carlos Cerda: Niet cestujúceho bez batožiny (1992)
  • John Fletcher: Smrť a tango (1992)
  • Ray Bradburry: Vietor (kvadrofonická nahrávka, 1993)
  • Zurab Kandelaki: Divadelná skúška (1996)
  • Jozef Lenhart: Mačací zámok (1996)
  • Edvard Radzinskij: Bez lásky a smrti (1996)
  • Karol Wojtyla: Pred zlatníctvom (1998)
  • Alois Mikulka -- Jitka Škapíková: Čarovné dvierka (1999)
  • James Thurber: Zakliate hodiny (2000)
  • Štefan Kasarda: Hlava ako záťaž (2001)
  • Maurice Maeterlinck: Slepci (2002)
  • Elena Antalová: Kameň z Arábie (2003)
  • Franz Kafka: Proces (2003)
  • Rafael Sanchez – Eberhardt Petschinka: Vtedy na západe (2004)

Od roku 1964 externe spolupracoval s Československou televíziou v Bratislave, vydavateľstvom OPUS, s rôznymi divadlami a filmovými spoločnosťami, predovšetkým v hudobnej produkcii.

Od r.1968 do ukončenia činnosti súboru Hudba dneška v normalizačných sedemdesiatych rokoch pôsobil ako jeho člen, technicky zabezpečoval predstavenia.


Spolupracoval s Collegium musicum

Na rôznych podujatiach a programových akciách rozhlasu zabezpečoval odposluchy, organizoval odborné školenia, koncerty elektroakustickej hudby či technické zabezpečenie Smolenických festivalov novej hudby.

Ako zvukový majster spolupracoval pri nahrávaní LP skupiny Collegium musicum Konvergencie a Zelená pošta v EXS (1971).

Emil Benčík nahral s ním reláciu Takí sú rozhlasáci (2011) a Jaroslav Rozsíval reláciu Ľudia – fakty – udalosti (2016).

Autor štúdií Premeny technického zariadenia elektroakustického štúdia (1989), Elektroakustické intermezzo , 1994; O skladateľoch v EXS, Experimentálne štúdio Slovenského rozhlasu – vzťah umenie – technika , 1995, Počiatky zvukového záznamu v Slovenskom rozhlase a ďalšie odborné články publikoval v časopisoch Pamiatky a múzeá, Elektrotechnický časopis.