JANÍK, Peter
zvukový majster
Dátum narodenia: 9. 9. 1939 Rožnov pod Radhoštěm, Česká republika
Životopis
Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe – odbor rozhlas, film, televize (Ing., 1963).
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1964 – 2005. Najprv ako zvukový majster (1964 – 1965) a od roku 1965 vedúci Experimentálneho (Elektroakustického) štúdia Československého, resp. Slovenského rozhlasu.
V 70. rokoch minulého storočia externe prednášal na Katedre hudobnej teórie Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Realizátor stereofonických a kvadrofonických nahrávok
Ako zvukový majster sa podieľal na nahrávaní rozhlasových hier, rozhlasových dokumentov, literárnych a hudobno-slovných relácií, opier a pod.
Jeden z prvých realizátorov stereofonických a kvadrofonických nahrávok v ČSSR. Ako majster zvuku nahral prvé kvadrofonické nahrávky v Československom rozhlase – Jozef Malovec: Orthogenesis (1968), Vyznanie (1975), Michail Jurievič Lermontov: Démon (1980); Tadeáš Salva: Plač, rozhlasová opera, finalista Prix Italia (1979).
Zúčastnil sa na legálnom protiokupačnom vysielaní Československého rozhlasu v Bratislave v auguste v roku 1968.
Jeho tvorba reprezentovala rozhlas na medzinárodných súťažiach ako Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava so skladateľmi Svetozárom Stračinom, Tadeášom Salvom, Iľjom Zeljenkom a inými.
Jeho skladby boli ocenené aj mnohými cenami pre štúdio Bratislava; Prix Musical de Radio Brno; Festival Electroacoustic Bourges; Prix Italia (Special Prize 1992 – hra Dušana Dušeka v réžii Viktora Lukáča Muchy v zime).
Ocenené rozhlasové hry
Realizoval nahrávky na zvukové nosiče, rôznych hudobných i slovesných žánrov do televízie, filmu i pre gramofónové spoločností.
Spolupracoval na rozhlasových hrách, ktoré získali Hlavné ceny na Festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry napr.: Karol Jančošek: Ultimátum, 1975; Ján Uličný, Brumendo, 1983; Dušan Dušek: Muchy v zime, 1993; Juraj Bindzár, Piata sirota, 2005.
Získal mnohé ocenenia v technických žatvách a celoslovenských rozhlasových žatvách v kategórii hudobno-slovných a dramatických programov. Tiež ocenenia zo ZROTu, Slovenského hudobného fondu, Ministerstva kultúry SR a iných spoločenských organizácií.
Z ďalšej tvorby:
- Vítězslav Nezval: Edison (1965, 1980, 1995)
- Oscar Wilde: Salome (1970)
- Aristofanes: Vtáci (1972), Luigi Candoni: Hmla (1975)
- Johann Wolfgang Goethe: Faust I – IV (1976)
- Ernest Weidler: Ticho bez konca (tiež To ticho musíš počuť 1978)
- Stefan Zweig: Strach (1979)
- Vincent Šikula: S Rozárkou (1979)
- Milan Rúfus: ... a prijmi podané (1982)
- Emil Borčin: Malý princ z Ružovej planéty (1983)
- František Juriga: Klopanie (1983)
- Elena Antalová: Bola raz jedna bublinka (1984)
- Luigi Pirandello: Rozkoš z počestnosti (1984)
- Ivan Lehotský: Klasy bez zrna (1986)
- Edvard Radzinskij: Divadlo za čas Nera a Senecu (1986)
- Ján Uličiansky: Krtko (1988)
- E. M. Remarque: Na západe nič nového (1988)
- Ľuboš Machaj: Nudná história (1988)
- Ľuboš Machaj: Uspávanka pod hladinou (1988)
- William Shakespeare: Macbeth (1991)
- Carlos Cerda: Niet cestujúceho bez batožiny (1992)
- John Fletcher: Smrť a tango (1992)
- Ray Bradburry: Vietor (kvadrofonická nahrávka, 1993)
- Zurab Kandelaki: Divadelná skúška (1996)
- Jozef Lenhart: Mačací zámok (1996)
- Edvard Radzinskij: Bez lásky a smrti (1996)
- Karol Wojtyla: Pred zlatníctvom (1998)
- Alois Mikulka -- Jitka Škapíková: Čarovné dvierka (1999)
- James Thurber: Zakliate hodiny (2000)
- Štefan Kasarda: Hlava ako záťaž (2001)
- Maurice Maeterlinck: Slepci (2002)
- Elena Antalová: Kameň z Arábie (2003)
- Franz Kafka: Proces (2003)
- Rafael Sanchez – Eberhardt Petschinka: Vtedy na západe (2004)
Od roku 1964 externe spolupracoval s Československou televíziou v Bratislave, vydavateľstvom OPUS, s rôznymi divadlami a filmovými spoločnosťami, predovšetkým v hudobnej produkcii.
Od r.1968 do ukončenia činnosti súboru Hudba dneška v normalizačných sedemdesiatych rokoch pôsobil ako jeho člen, technicky zabezpečoval predstavenia.
Spolupracoval s Collegium musicum
Na rôznych podujatiach a programových akciách rozhlasu zabezpečoval odposluchy, organizoval odborné školenia, koncerty elektroakustickej hudby či technické zabezpečenie Smolenických festivalov novej hudby.
Ako zvukový majster spolupracoval pri nahrávaní LP skupiny Collegium musicum Konvergencie a Zelená pošta v EXS (1971).
Emil Benčík nahral s ním reláciu Takí sú rozhlasáci (2011) a Jaroslav Rozsíval reláciu Ľudia – fakty – udalosti (2016).
Autor štúdií Premeny technického zariadenia elektroakustického štúdia (1989), Elektroakustické intermezzo , 1994; O skladateľoch v EXS, Experimentálne štúdio Slovenského rozhlasu – vzťah umenie – technika , 1995, Počiatky zvukového záznamu v Slovenskom rozhlase a ďalšie odborné články publikoval v časopisoch Pamiatky a múzeá, Elektrotechnický časopis.