HISTÓRIA

Spolupracoval s Ladislavom Chudíkom

Venoval sa najmä réžii umeleckého prednesu poézie, spolupracoval s významnými recitátormi ako Ladislav Chudík, Viliam Záborský, Karol Machata, Ida Rapaičová, Gustáv Valach, Jozef Šimonovič, Mária Schlosserová, Vladimír Minarovič, Darina Vašíčková.

Nahral s nimi najvýznamnejšie básne slovenskej klasickej literatúry. Režíroval početné literárne, dramatické a umelecko-publicistické pásma, rozhlasové hry (Ján Milčák: Rodinná fotografia, Rozprávka o strome, A. Hykisch: Počatie, Ján Vdovják: Prorok ), adaptácie divadelných hier (Vítězslav Nezval: Manon Lescaut, Beaumarchais: Figarova svadba, Barbier zo Sevilly, Victor Hugo: Hernani, Oscar Wilde: Salome).

Tiež režíroval dramatizácie prózy a kompozície z poézie (A. Sládkovič: Marína, Detvan, Ján Kostra: Ave Eva, Ján Smrek: Básnik a žena, Karel Hynek Mácha: Máj, Vítězslav Nezval: Edison, Pavol Országh Hviezdoslav: Krvavé sonety, Miroslav Válek: Slovo, Milan Rúfus Óda na radosť a i.), mnohé z nich vytvoril, resp. upravil pre rozhlasové vysielanie.

Režíroval cyklus rozprávok na dobrú noc o Osmijankovi od Kristy Bendovej v podaní Ctibora Filčíka.

Z najvýznamnejších réžií rozhlasových hier, divadelných adaptácií a dramatizácií próz: Ján Dohňanský: Myjavský hudec (1960), Ferdinand Bruckner: Alžbeta Anglická (1966), Zbigniew Herbert: Rekonštrukcia básnika (1968), Charles F. Ramuz: Dolina Deborance (aj dramatizátor, 1971), Jurij Bondarev: Horiaci sneh (aj dramatizátor, 1973), Jurij Bondarev: Breh (aj dramatizátor, 1977), Ondrej Sliacky – Eugen Gindl: Vynes na horu svoj hrob (1977), Dušan Kužel: Brzdná dráha (1977), Michail Šatrov: Belasé kone na červenej tráve (1980), Lajos Maróti: Vyhnanec (1981), Ján Milčák: Rozprávka o strome (1983), Jean Anouilh: Škovránok (1986), Ilona Jeismena a Peter Avar: Sivá prašná cesta (2004), Jozef Repko: Vlny vzdoru (2006), František Rábek: Jar v Zoborskom kláštore (2013).

Bol otvorený technickým novinkám

Jeho režijné úsilie sa sústreďovalo na herecké výkony, na dokonalú súhru jazyka s ostatnými rozhlasovými prostriedkami. Pre svoju režijnú tvorbu si vyberal zväčša autorov, ktorých myšlienkový odkaz bol nesporný a vyžadoval si profesionálny režijný prístup. Ako rozhlasový režisér sa nebál technických noviniek a od založenia Experimentálneho štúdia SRo s ním sústavne spolupracoval, bol priekopník rozhlasovej stereofónie a kvadrofónie.

Autor mnohých rozhlasových cyklov pásiem a dokumentov Dosky,ktoré znamenajú svet, Dejstvá a drámy. Jeho hlas si môžete vypočuť aj v našom archíve pod rubrikou Rodinka rozhlasových.

V profilových pásmach predstavil rozhlasové interpretačné umenie mnohých významných slovenských hercov (Viera Bálinthová, Mária Bancíková, František Dibarbora, Ján Gallovič, Zdena Grúberová, Leopold Haverl, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Ján Jamnický, Mária Kráľovičová, Jozef Króner, Hana Meličková, Karol Machata, Eva Poláková, Viera Strnisková, Gustáv Valach, Viliam Záborský).

Interpretácii umeleckého textu sa venoval aj v teoretických prácach O problematike a zásadách prístupu prednášača k umeleckému prednesu (1963), Javisková reč a umelecký prednes (1964), Technika prednesu (1966), Réžia umeleckého prednesu I a II (1966).

V STV režíroval chvíľky poézie

Spolupracoval so Slovenskou televíziou, kde režíroval chvíľky poézie a pripravil televízny medailón o Viliamovi Záborskom Ten, ktorý rozozvučal slovo. V divadle Poetická scéna inscenoval poéziu Pavla Országha Hviezdoslava a Jána Turana. Spolupracoval aj s vydavateľstvom OPUS.

Venoval sa umeleckému prednesu, bol členom porôt na Hviezdoslavovom Kubíne, Neumannových Poděbradoch, Vansovej Lomničke i Wolkrovom Prostějove.

Získal Hlavnú cenu za réžiu na 4. festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch za hru Karola Jančoška Ultimátum (1974) a Hlavnú cenu za réžiu na 5. festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch (1976) a 1. cenu za réžiu na Festivale OIRT v Helsinkách (1976) za hru Jána Uličianskeho Tik-tak.

Nositeľ mnohých cien a vyznamenaní: Cena ministra kultúry SSR (1973), Krištáľová ruža Poděbradských dní poézie (1979), zaslúžilý umelec (1985), Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo (2002), Cena Združenia rozhlasových tvorcov (2003), Cena ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu (2004), Cena Fra Angelico (2006), Cena Karla Čapka (2007). V roku 2020 mu odhalili pamätnú tabuľu na rodnom dome v Skalici.