Prispel k modernizácii techniky

Od 7. júla 1947 do apríla 1948 bol vo funkcii hlavného riaditeľa Slovenského rozhlasu a od 23. apríla 1948 do 16. mája 1951 riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku.

Dobroslav Chrobák sa zaslúžil o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Smutným paradoxom je, že sa v rozhlasovom archíve nezachoval jeho hlas.

Dobroslav Chrobák – krátky profil s ukážkami prác Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ako vedúci rozhlasovej techniky navrhol v roku 1940 technické zariadenie pre rozhlasové štúdiá v Bratislave. V roku 1941 vypracoval projekt na stavbu rozhlasovej budovy v Prešove a po druhej svetovej vojne viedol technickú rekonštrukciu rozhlasu.

Začiatkom 50. rokov sa počítalo s postavením novej budovy Československého rozhlasu v Bratislave. Mala to byť jedna z najmodernejších rozhlasových budov v Európe.

Dňa 27. júna 1950 za prítomnosti povereníka O. Pavlíka a riaditeľa Dobroslava Chrobáka sa na mieste, kde je teraz internát SVŠT (tzv. Bernolák), uskutočnil slávnostný výkop a osadenie základného kameňa.

Napokon sa budova nepostavila a nová budova rozhlasu na Mýtnej ulici sa dostala do prevádzky o 35 rokov neskôr, v roku 1985.

Autor rozhlasovej hry Štúrova smrť

V bratislavskej odbočke Radiojournalu odvysielal poviedky, fejtóny a referáty o literatúre a umení.

Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a rozhlasových pásiem:

• Ako zabával nebohý Piťo slovenských zemanov, 1935
• Poklady v Tatrách,1937
• Návšteva v psychotechnickom ústave,1938
• Listujeme v starých Pohľadoch, 1939
• Čo stojí pohár pitnej vody v Bratislave, 1940
• Z ateliérov slovenskej techniky, 1940
• o SND – Čo divák nevidí, 1941
• o Univerzitnej knižnici v Bratislave1941
• o vysielači vo Veľkých Kostoľanoch, 1941
• Oči Tekova, 1942

Jeho príspevky sa odvysielali v reláciách Literárna polhodinka, Práve vyšlo, Naše kraje, Knihy a výtvarníctvo, Kultúrny reliéf týždňa, Nedeľný príhovor, Besedy pod lipou.

Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky.

Jeho prózy sa dodnes vysielajú ako monologické čítania i v rozhlasovej úprave alebo ako rozhlasové dramatizácie (Drak sa vracia, 1965; Poviestka, 1977; Návrat Ondreja Baláža, 1982, Duo Charlie, 1980; Učenlivá Mária a starostlivá Marta, 1985; Červený jarok, 1985).

Slovenská televízia nakrútila podľa jeho noviel filmy Návrat Ondreja Baláža (1963), Drak sa vracia (1968), Poviestka (1985).

Významný predstaviteľ lyrizovanej prózy

Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937), Drak sa vracia (1943).

Jeho diela vychádzajú stále v nových vydaniach. So Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), napísal jednu z prvých príručiek o slovenských spisovateľoch Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932) a spolupracoval na Bujnákovom Slovenskom náučnom slovníku.

Venoval sa literárnej publicistike, svoje názory o umení publikoval v novinách a časopisoch Elán, Mladé prúdy, Národné noviny, Nový rod, Politika, Slovenské smery, Slovenský rozhlas, Svojeť, Večery a i. Z ruštiny preložil román I. S. Turgeneva Šľachtické hniezdo a novelu Asia (1934).

Prednášal na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej. Krátko pred smrťou mu bola udelená profesúra, titul si už nestihol prevziať.

Napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Ďalšiu odbornú knihu Kurz rádiotechniky a elektrotechniky pre náhlu smrť nedokončil.