HISTÓRIA

Emil Rusko

Emil Rusko

RUSKO, Emil

rozhlasový redaktor, riaditeľ, folklorista

Dátum narodenia: 27. 6. Ľubietová, okr. Banská Bystrica

Dátum úmrtia: 9. 5 1961 Bratislava

Dcéry: LICHNEROVÁ, Milada – rozhlasová redaktorka (1923)

BACHNÁROVÁ, Zora – režisérka Československej televízie (1925 – 2017

Životopis

Študoval na učiteľských ústavoch v Leviciach (1916 – 1920). Najskôr pôsobil ako učiteľ v Dolnej Mičinej, Dúbravici a v Košiciach. Neskôr sa stal redaktorom Slovenského východu (1925 – 1928), následne vedúcim umeleckoslovesného vysielania Radiojournalu v Košiciach (1928 – 1938) a potom v Bratislave (1938).


Zakladateľ SĽUK-u a jeho riaditeľ

V rokoch 1939 – 1945 bol riaditeľom Slovenského rozhlasu v Bratislave (1939 – 1945) a potom v období rokov 1945 – 1948 riaditeľom pobočky Slovenského rozhlasu v Košiciach.

Zakladateľ SĽUK-u (1948), jeho riaditeľ (1948 – 1951), vedúci hudobného odboru Povereníctva školstva a osvety v Bratislave (1951 – 58), potom na invalidnom dôchodku. V rokoch 1945 – 1948 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady za Stranu práce. Bol autorom rozhlasových hier a dramatizácií (zo slovenskej klasiky, J. Kalinčiak, M. Kukučín, J. G. Tajovský, Timrava, J. Jesenský), reportáží a pásiem

Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre deti. Prekladal diela českých a maďarských autorov. Pre rozhlasové vysielanie upravil divadelné hry J. G. Tajovského Matka (1929), L. Stroupežnického Pani mincmajstrová (1930), B. Lovrića Spasiteľ (1930).


Dramaturg a režisér

Ako dramaturg a režisér pripravil približne 200 dramatických diel. Založil rozhlasovú dramatickú družinu košického Rádiojournalu, bol zakladateľom školského rozhlasu v Československu.

Bol režisérom a dramaturgom, interpretom slovenského piesňového folklóru. V Košiciach v 20. rokoch člen spevokolov Foerster a Speváckeho združenia slovenských učiteľov, aj sólista. V roku 1928 vydal jednu z prvých slovenských gramoplatní.

Počas vojny organizoval nahrávanie hudobného folklóru a zaslúžil sa o vznik mnohých hudobnofolklórnych rozhlasových relácií. Patril medzi priekopníkov výskumu slovenského folklóru (asi 3 000 nahraných jednotiek).

Spolu s P. Tonkovičom bol prvým riaditeľom SĽUK-u.

Autor básnických zbierok Piesne nového rána(1926), Šiel som cestou (1940), divadelných hier Plamene (1928), Červená opica (s A. Juhászom, 1929), Krútňava (s. J. Štefančíkom, 1930), Nové časy idú (s A. Prídavkom, 1933).

Z rozhlasovej tvorby:

  • Zradný mikrofón (rozhlasová hra, 1935)
  • B. Němcová: O dvanástich mesiačikoch (dramatizácia rozprávky, 1929)
  • A. France: Baltazár (dramatizácia, 1938)
  • A. Dumas: Korzická pomsta (dramatizácia románu)
  • Važec (reportáž, 1931)
  • Východoslovenské múzeum (reportáž, 1931)
  • Pohreb T. G. Masaryka (1937)
  • Lanovka na Lomnický štít (1938)
  • Svadba v Muránskej Zdychave (rozhlasové pásmo, 1932)
  • Prihovárame sa bratom Čechom (rozhlasové pásmo, 1946)
  • K horám, slunéčko, k horám (rozhlasové pásmo, 1946)
  • S. Turgenev: V lete na hradskej (réžia, 1929)
  • G. Hauptmann: Potopený zvon (réžia, 1930)
  • J. Hollý: Márnotratný syn (réžia, 1932)
  • J. Chalupka: Kocúrkovo (réžia, 1933)
  • J. Jesenský: Demokrati (réžia, 1935)
  • G. Vámoš: Jazdecká legenda (réžia, 1935)
  • J. M. Hurban: Olejkár (réžia, 1936)
  • I. Stodola: Kráľ Svätopluk (réžia, 1938)