História

Gabriel Rapoš

RAPOŠ, Gabriel

redaktor, dramaturg, vedúci povstaleckého rozhlasu, riaditeľ

Dátum narodenia: 14. 6. 1917, Brezno

Dátum úmrtia: 2. 9. 1994, Bratislava

Svokor: RÁZUS, Martin – spisovateľ a politik (1888 – 1937)

Životopis

Absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1940).

Popri štúdiu pôsobil ako redaktor Národných novín (1936 – 1939) a Slovenského hlasu (1938 – 1939).

Potom pracoval v Slovenskom rozhlase (1939 – 1948), z toho ako tajomník literárneho oddelenia a dramaturg a redaktor časopisu Slovenský rozhlas v Bratislave (1939 – 1944).

Organizoval povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici

Počas Slovenského národného povstania zorganizoval vysielanie povstaleckého rozhlasu v Banskej Bystrici (Slobodného slovenského vysielača, 1944) a bol jeho vedúci, do vysielania aj prispieval ako autor.

Po oslobodení bol programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu v Košiciach a v Bratislave (1945 – 1948).

Po februári 1948 z rozhlasu prepustený, dôvodom bola podľa vyjadrenia Akčného výboru z 31. marca 1948 „...podpora a protektorstvo reakčných živlov v rozhlase. Marenie konsolidačnej činnosti v rozhlase v zmysle vládneho programu... Intenzívne zásahy do politického programu v reakčnom duchu. Reakčná redaktorská činnosť v Čase a v Nových prúdoch. Vylúčený zo Sväzu novinárov“.

Potom pracoval ako redaktor Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr Tatran (1948 – 1972) a ako vedúci Tlačového strediska SND v Bratislave (1972 – 1984). Po odchode do dôchodku spolupracoval s SND ako externista.


Zaslúžil sa o rozvoj pôvodnej rozhlasovej tvorby

Ako pracovník Slovenského rozhlasu sa zaslúžil o zvýšenie umeleckej úrovne literárnodramatických diel a o rozvoj pôvodnej rozhlasovej tvorby.

V apríli 1944 vysielanie z Martina na podnet ministerstva zastavili a Rapoša z rozhlasových služieb prepustili. Udržiaval kontakty s odbojovými dôstojníkmi.

Bol autorom mnohých článkov o divadle, filme, rozhlase a televízii, prekladal romány, poviedky, divadelné a rozhlasové hry z češtiny (K. Čapek, B. Němcová, J. Neruda, J. Drda, F. Hrubín, J. Očenášek, J. Balík, V. Dyk, F. Kožík, M. Kundera, J. Mahen, A. Lustig, F. Šrámek, V. Vančura a i.).

V roku 1990 sa stal čestným občanom Banskej Bystrice.