Vyhral dvojkolový konkurz na riaditeľa STV

Po novembri 1989 pôsobil krátko vo funkcii zástupcu šéfredaktora Hlavnej redakcie televíznych novín. V prvých demokratických voľbách v roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a v parlamentných voľbách v roku 1992 ho zvolili do Federálneho zhromaždenia ČSFR ako nezávislého poslanca.

Pôsobil v klube SDĽ, ktorého bol hovorcom. V roku 1998 sa stal hovorcom a marketingovým manažérom Slovenského zväzu ľadového hokeja.

V rokoch 2005 až 2007 pracoval ako šéfredaktor spravodajstva Rádia OKEY. Ako scenárista i režisér nakrútil desiatky krátkych dokumentárnych a publicistických filmov. V roku 2008 zvíťazil v dvojkolovom verejnom konkurze na post generálneho riaditeľa STV a 16. apríla 2008 sa tejto funkcie ujal.

Satelitné vysielanie tretieho programu STV – monotematického športového kanála Trojka odštartoval 8. augusta 2008. STV v tom istom roku vyrobila a do vysielania nasadila pôvodný denný televízny seriál.

S ministerstvom kultúry SR podpísal prvú Zmluvu so štátom, riešiacu perspektívne dofinancovanie pôvodnej tvorby verejnoprávnej televízie. V programovej oblasti z tohto obdobia najviac zaujal rodinný zábavný cyklus Minitalent šou s hľadaním detských spevákov.

Verejnosť ocenila zapojenie sa STV - po dlhých 11 rokoch - do medzinárodnej pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest 2009, v ktorej Slovensko v Moskve zastupovali Kamil Mikulčík s Nelou Pociskovou so skladbou Leť tmou.

Pri príležitosti 55. výročia televízneho vysielania na Slovensku odvysielala STV unikátnym spôsobom pôvodnú televíznu inscenáciu Jany Kákošovej Dôverní nepriatelia, a to v priamom prenose z televíznych ateliérov.

STV zachránil od bankrotu

Štefan Nižňanský uskutočnil hladký prechod na digitálne terestriálne vysielanie DVB-T na Slovensku v spoločnom multiplexe.

Vyhlásením výberového konania a zmenou v právnom zastupovaní STV pri najväčších obchodných žalobách dotiahol súdnu kauzu „štúdio Beta“ do víťazného konca, inak by bremeno zaplatenia 3 miliárd korún priviedlo STV k bankrotu.

Po voľbách v júni 2010 pripravila nová vláda zákon o zlúčení Slovenského rozhlasu so Slovenskou televíziou ku koncu roka 2010, ktorý NR SR schválila.

Podľa zákona tak o polnoci 31. decembra 2010 zanikla Slovenská televízia ako samostatná verejnoprávna inštitúcia.

V noci 1. januára 2011 menoval vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík za dočasnú generálnu riaditeľku novej verejnoprávnej organizácie – Rozhlas a televízia Slovenska, Miloslavu Zemkovú, ktorej na konci roka skončilo funkčné obdobie dovtedajšej generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu.