Založil prvé vysielanie po drôte

V r.1962 bol prijatý do Československého rozhlasu Košice na vysunuté pôsobisko v Poprade, kde založil a do roku 1967 viedol okresné vysielanie rozhlasu po drôte.

Stal sa členom redakčného kolektívu okresných Podtatranských novín. V tomto období bol externým spolupracovníkom Metodickovýskumného kabinetu Čs. rozhlasu.

Do vysielania košického rozhlasového štúdia prispieval predovšetkým aktualitami z Vysokých Tatier, neskôr sa vytvorila samostatná relácia Tatry a svet.

Po skončení štúdia na Vysokej škole ekonomickej (1969) sa stal zahraničnopolitickým redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, členom Redakcie medzinárodného života (RMŽ).

Absolvoval množstvo zahraničných pracovných ciest. Ako vyslaný spravodajca, v období cca 15 rokov, komentoval množstvo významných vtedajších medzinárodnopolitických rokovaní priamo z ich dejísk.

Bol prvým slovenským „zahraničiarom“ v živom vysielaní federálneho rozhlasového Magazínu Hviezdy. Od r.1985 moderoval zahraničnopolitický magazín Rádiomaják.

Od 3. do 10. 12. 1989 bol ako nestraník odborník ministrom bez kresla vo federálnej vláde Ladislava Adamca.

Ospravedlnil sa perzekvovaným pracovníkom rozhlasu

Povereným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku sa stal 22. 12. 1989. Dňa 4. 1. 1990 do rozhlasu pozval a osobne sa ospravedlnil - ako vôbec na Slovensku prvej - početnej skupine normalizáciou perzekvovaných rozhlasových pracovníkov, ktorým ponúkol návrat na pôvodné pracoviská alebo externú spoluprácu s rozhlasom.

Počas jeho riaditeľského pôsobenia bol v záujme obnovenia plurality politického života sprístupnený rozhlasový mikrofón predstaviteľom formujúcich sa politických strán a hnutí a takisto i reprezentantom vysokej cirkevnej hierarchie.

Vďaka tomuto kroku sa do rozhlasového vysielania postupne cez priame prenosy bohoslužieb a špecificky profilované relácie vrátila aj predchádzajúcim režimom systematicky proskribovaná náboženská problematika.

Toto dočasné poverenie sa skončilo nástupom nového riaditeľa Československého rozhlasu na Slovensku Vladimíra Štefka, ktorého do funkcie uviedol 12. januára 1990 na zhromaždení vedúcich pracovníkov rozhlasu vtedajší minister kultúry SSR Ladislav Chudík.

Diplomat a pracovník Kancelárie prezidenta SR

Od októbra 1990 pôsobil v diplomatických službách. Absolvoval štandardnú prípravu na federálnom Ministerstve zahraničných vecí ČSFR na vyslanie ako diplomat v pozícii zástupcu veľvyslanca v Maďarsku (1991 – 1996).

Pri rozdelení federácie optoval pre SR a vrátil sa po ukončení tejto misie už do ústredia slovenského MZV SR. Po roku vyslaný v rovnakej pozícii na zastupiteľský úrad SR vo Varšave (1997 – 2001).

Po skončení diplomatickej misie bol od r. 2002 zástupcom riaditeľa Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta republiky SR (2001 – 2008). Od roku 2009 je na dôchodku.

Je autorom knihy Aktuálne problémy európskej bezpečnosti (1984). Ako editor sa podieľal na vydaní kníh Suverénne európske Slovensko (2016) o tragicky ukončenom živote a diele talentovaného mladého diplomata Svätoslava Bombíka a Svedectvá a príbehy (2018) o začiatkoch slovenskej diplomacie a zahraničnej služby v samostatnom štáte po roku 1993.

Zaoberal sa aj prekladateľskou činnosťou, z angličtiny preložil Dejiny Jeruzalema od S. S. Montefioreho (2014), z poľštiny napr. zbierku esejí a statí Budúcnosť minulosti/ Kultúrne dedičstvo strednej Európy dnes (2017) o problematike ochrany kultúrno-historických pamiatok od predsedu Výboru UNESCO pre svetové kultúrne dedičstvo prof. Jacka Purchla.

Počas žurnalistického pôsobenia získal viackrát vysoké ocenenia v tvorivej súťaži Čs. rozhlasu v Rozhlasovej žatve, podobne v súťažiach Syndikátu novinárov.