HISTÓRIA

Vladimír Štefko

Vladimír Štefko

ŠTEFKO, Vladimír, prof., CSc.

riaditeľ, publicista, teatrológ

Dátum narodenia: 25. 2. 1942 Martin

Životopis

Absolvoval štúdium žurnalistky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965), PhDr. (1972), CSc. (1982), prof. (2004).

Pracoval ako redaktor v denníku Smena (1964 – 1969), neskôr redaktor a režisér Československej televízie v Bratislave, uvádzal cyklus Pozývame vás do divadla (1969 – 1973).

Venoval sa kultúre, predovšetkým divadelnému umeniu. Bol vedúci redaktor časopisu Javisko (1975 – 1982), redaktor oddelenia kultúry v Novom slove (1982 – 1987) a šéfredaktor časopisu Dialóg (1987 – 1990).

Presadil názov Slovenský rozhlas

Od 12. 1. 1990 do 4. 11. 1994 bol ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu v Bratislave. Zaslúžil sa o transformáciu rozhlasu z ideologického nástroja jednej strany na národnú kultúrnu verejnoprávnu inštitúciu, o zmenu názvu Československého rozhlasu na Slovensku na Slovenský rozhlas.

V čase jeho riaditeľovania sa obnovilo 26. 2. 1990 náboženské vysielanie, vysielanie pre nemeckých poslucháčov (6. 12. 1992), začal vysielať 4. 3. 1991 rozhlasový okruh Rock FM Rádio, od 1. 1. 1992 prvé rádio na Slovensku s celodenným 24 hodinovým vysielaním, o rok neskôr 1. 1. 1993 začalo vysielať 24 hodín aj Rádio Slovensko.

Dňa 4. 1. 1993 odznela prvá relácia zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, najprv v slovenčine pre krajanov, od 23. 3. 1993 sa relácie vysielajú aj po anglicky, rusky, nemecky a francúzsky.

Od 1.1. 1993 sa stal Slovenský rozhlas členom EBU (European Broadcasting Union – Európska únia vysielateľov). Od 1. 7. 1994 zmenil organizačnú štruktúru, systém hlavných redakcií nahradil okruhovým riadením (Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rádio Regina).

Počas trvania ČSFR presadzoval paritný podiel slovenského vysielania na federálnom okruhu Československo. Vystupoval s príhovormi v relácii Živé slová a ako hosť Ernesta Weidlera v Nočných dialógoch.


Hovorca prezidenta SR Michala Kováča

Po odvolaní z funkcie riaditeľa bol hovorcom prezidenta SR Michala Kováča a riaditeľ tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR (1994–98), potom šéfredaktorom časopisu Život (1998 – 2003) a redaktorom časopisu Javisko (2005 – 2011).

Od roku 1974 pôsobí na VŠMU v Bratislave (v 2004 profesor), v súčasnosti vedecký pracovník na Katedre divadelných štúdií).

Patrí k popredným historikom dejín slovenského divadelníctva, ale aj znalcom súčasného divadla. Svoje výskumy publikoval v početných odborných článkoch najmä v časopisoch, v ktorých pôsobil ako redaktor.

Je autorom mnohých štúdií z histórie a súčasnosti slovenského divadla:

  • Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (1966)
  • Jozef Hollý a slovenské divadelníctvo (1969)
  • Slovenské ochotnícke bábkové divadlo (1979)
  • Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 (s L. Čavojským, 1983)
  • Premeny slovenského ochotníckeho divadla (1984)
  • Divadlo, ktoré vzniklo. DSNP v Martine 1944–84 (1986)
  • Naďa Hejná (1989)
  • Divadelná Nitra (1989)
  • Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945 (1993)
  • Svedectvá o divadle (2001)

Bol vedúcim autorského kolektívu, ktorý pripravil Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (2012), Dejiny slovenského divadla I (2019). Nositeľ Ceny ZSDU (1987), Ceny ministra kultúry (2012).