Z historických dokumentov vyplýva, že na území dnešného Slovenska existovalo divadlo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy s výjavmi zo Starého a Nového zákona. Divadlo svetského pôvodu súvisí so širokým prúdom európskych potulných komediantov - jokulátorov, ktorí na území Slovenska dostali pomenovanie slovanského pôvodu - igrici.
1.časť:
Protodivadlo na Slovensku
2.časť: Divadelní ochotníci 3.časť: Fenomén národného divadla v kultúre 4.časť: Vznik SND v Európskom kontexte |
V období renesancie a baroka pokračoval divadelný život najmä na školách. Strediskami rozvíjajúceho sa divadla sa stali viaceré významné protestantské školy, v katolíckom školstve bola dôležitá epocha jezuitského a piaristického divadla. Významnými divadelnými strediskami boli mestá Trnava, Skalica, Bratislava a Spišská Kapitula.
V 18. a 19. storočí sa divadelný život v niektorých oblastiach formoval ako mnohojazyčný. Profesionálne vystupovali najmä nemecké, neskôr aj maďarské spoločnosti, z ktorých podaktoré začali hrať aj s marionetami. K nim sa pridali aj českí kočovní bábkari. V roku 1878 založil Ján Stražan tradíciu slovenského kočovného bábkarstva.
Osobitné postavenie mala Bratislava so stretaním sa nemeckej, maďarskej a slovenskej kultúry. Od 16. storočia do roku 1840 bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Divadlo patrilo ku korunováciám, zasadaniam parlamentu, návštevám kráľov či kniežat. Najstaršie divadelné aktivity na území Bratislavy sa viažu na činnosť kočovných spoločností na začiatku 17. storočia.
Vznik slovenského ochotníckeho divadla zostal spojený s premiérou hry Jána Chalupku Kocúrkovo v Liptovskom Svätom Mikuláši 22. augusta 1830. Premiéru zorganizoval významný kultúrny dejateľ toho obdobia Gašpar Fejerpataky Belopotocký. Spoločne s ním formovali v 19. storočí divadelný život na Slovensku dramatik Ján Chalupka, mladí štúrovci v Sobotišti a Levoči, prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová, dramatici Ján Palárik a Jonáš Záborský. Do vzniku Československej republiky prispeli k rozvoju slovenského divadelníctva významnou mierou aj Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Jozef Hollý či vtedy najuvádzanejší dramatik Ferko Urbánek. Najvýznamnejším ochotníckym divadelným súborom sa stal Slovenský spevokol v Martine.
Po skončení 1. svetovej vojny, po vzniku Československej republiky (ČSR) sa hlavné úsilie na divadelnom poli sústredilo na založenie a udržiavanie profesionálneho divadla a vytvorenie jeho umeleckého programu. Založením SND poverili v roku 1919 vtedajšie vládne orgány Družstvo SND, na čele ktorého stál Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska. SND začalo svoju činnosť oficiálne 1. marca 1920 uvedením opery Bedřicha Smetanu Hubička. Profesionálny divadelný súbor uvádzal prevažnú časť svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Významným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik Slovenskej činohry SND v roku 1932, vedenej režisérom Jankom Borodáčom.
27.časť:
Radošinské naivné divadlo
28.časť: Pantomíma 29.časť: Divadlo Stoka 30.časť: Divadlo Gunagu 31.časť: Divadlo na Korze |
V Košiciach existovala už od roku 1924 do 1930 a po prerušení od 1937 do 1938 ďalšia profesionálna scéna - Východoslovenské národné divadlo. Bol to v podstate tiež súbor zložený z českých hercov, ktorý uvádzal svoje predstavenia (aj operné) väčšinou v češtine. Po okupácii Košíc maďarskými horthyovskými vojskami v roku 1938 musel súbor činnosť ukončiť. Koncom 30. rokov a v prvej polovici 40. rokov vznikli aj ďalšie tri slovenské profesionálne divadlá - v Nitre to bolo Slovenské ľudové divadlo, v Prešove Slovenské divadlo a napokon v Martine Slovenské komorné divadlo.
Po roku 1945 sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín, bábkových divadiel i divadiel pre deti a mládež.
Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych, z verejných zdrojov subvencovaných profesionálnych divadiel, ktoré pôsobia v Bratislave, Trnave, Nitre, Komárne, Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Žiline, Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi i Rožňave atď. V Košiciach okrem Štátneho divadla (ŠD) pôsobí maďarské Divadlo Thália a rómske divadlo Romathan. Ďalšie menšinové Jókaiho divadlo bolo zriadené v Komárne, ukrajinsko-rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča má sídlo v Prešove.37.časť:
Kabaret
38.časť: Divadlo ako slúžka ideológie 39.časť: Divadlo Astorka Korzo´90 40.časť: Opereta a muzikál po roku 1945 |
Nesmieme zabudnúť aj na tradíciu divadla pre deti - či už to boli tradičné kočovné spoločnosti ale najmä potom rozvinutá sieť profesionálnych bábkových divadiel napr. v Žiline, B.Bystrici, Bratislave, Nitre, Košiciach.
41.časť:
SND Činohra 1945-1968
42.časť: SND Opera 1945-1968 43.časť: SND Balet 1945-1968 44.časť: SND Činohra 1968-1989 45.časť: SND Opera 1968-1989 46.časť: SND Balet 1968-1989 |
V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí Radošínske naivné divadlo (RND) v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov - Divadlo z Pasáže.
47.časť:
SND Činohra po roku 1989
48.časť: SND Opera po roku 1989 49.časť: SND Balet po roku 1989 |
RTVS- Slovenský rozhlas - Rádio Devín pripravuje 52 dielny seriál Desať Dekád Divadla, ktorý bude reflektovať históriu divadelníctva na dnešnom území Slovenska, samozrejme s výrazným akcentom na 100-ročnú históriu Slovenského národného divadla.
50.časť:
Alternatívne divadlo na Slovensku
51.časť: Divadelné školstvo na Slovensku |
Hlavným garantom projektu je profesor Vladimír Štefko a sprievodcami po dejinách divadelníctva budú moderátori Hana Kolbašská, Egon Tomajko, Rastislav Piško, Mariana Jaremková, Zuzana Golianová a Peter Turčík. Hosťami diskusií budú poprední divadelní kritici, historici, teoretici, pedagógovia VŠMU v Bratislave a Akadémie umení v B.Bystrici, pamätníci divadelného diania a podobne.
52.časť: Večer na tému - 100 rokov SND |