Mozaika storočia - 13. časť
Viktor Jurko zdokumentoval spomienky pána Ondreja Šamaja (1922) z Malej Bytče. Jeho osud akoby presne zodpovedal osudu typického slovenského muža narodeného krátko po prvej svetovej vojne. Narodil sa v rodine chudobného roľníka, mal deväť súrodencov, jeho detstvo ovplyvnila hospodárska kríza a počas druhej svetovej vojny musel nedobrovoľne narukovať. Pôvodne ako člen nemeckej armády, no v roku 1943 prešiel k sovietskej. Boje o Dukliansky priesmyk absolvoval ako míner v 2.prapore majora Vovesa.
Michaela Žureková nahrala rozprávanie pána Gustava Singera (1914) z Prahy. Ako sama hovorí, život tohto storočného človeka je natoľko bohatý, že by mohol byť tromfom takmer každej časti Mozaiky. Singer s manželkou opustili republiku v strachu pred nacizmom a po mnohých peripetiách sa po sovietskych krajoch presúvali až do Ufy. Začiatkom roku 1943 sa ako ošetrujúci lekári pripojili k česko-slovenskej jednotke generála Ludvíka Svobodu v Buzuluku. Začala sa tak náročná cesta – v prvej línii prešli až na Duklu.
Rebeka Révészová oslovila pána Vasila Korola (1922) z Prahy, ktorý je nositeľom Řádu Bíleho lva - najvyššieho štátneho vyznamenania Českej republiky. Korol pochádza z podkarpatskej osady Volovec, odkiaľ v roku 1938 utiekol do Sovietskeho zväzu, kde v roku 1943 vstúpil do československej armády. V prvej polovici septembra 1944 1.česko-slovenský armádny zbor viedol náročné boje severovýchodne od poľského mestečka Dukla. Vasil Korol ich prežil, no 15.septembra prišiel o pravú ruku.
Foto: TASR
Autor textu: Róbert Šedivý
Karpatsko-duklianska operácia Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
