Mozaika storočia - 15. časť
Rebeka Révészová nahrala rozprávanie pani Marty Ličkovej (1926) z Bratislavy. Pani Ličková je známa prekladateľka z ruštiny, nemčiny a maďarčiny, ktorá počas normalizácie nemohla prekladať pod vlastným menom. V čase oslobodzovania republiky mala len 18 rokov a so svojou rodinou žila v dedine Bátovce neďaleko Levíc. Na konci decembra sa pri postupe z juhu priamo v ich záhrade utáboril ruský štáb. Červená armáda ostreľovala nemeckého nepriateľa priamo zo záhrady.
Renáta Péterová vycestovala za generálom Jaroslavom Klemešom (1922) do Ústrednej vojenskej nemocnice Praha-Střešovice. Pán generál vstúpil dobrovoľne do armády keď mal len 18 rokov. Ako vycvičený parašutista sa zúčastnil na tajnej operácii paradesantných jednotiek na území protektorátu, ktorá do vojenských dejín vstúpila pod názvom PLATINUM. Zoskok s padákom do mrazivej noci neďaleko mesta Chrudim bol začiatkom riskantnej spolupráce s domácim odbojom.
Matej Korpáš oslovil Jána Backstubera (1931) z Bratislavy. Ten pracoval ako zvukový majster v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. V období vojny trávil čas u strýka v dedine Kolačno neďaleko Partizánskeho. Živo si spomína na chvíľu, keď do obce vkročili ruské a rumunské vojská. V ten deň mal 14 rokov a hoci na dedinu dopadali ešte delostrelecké granáty, ľudia už vychádzali z úkrytov na ulicu a vítali rumunskú armádu.
Autor textu: Róbert Šedivý
Foto: TASR
2014_06_Koniec_vojny_mixx
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
