Mozaika storočia - 17. časť
Renáta Péterová zaznamenala spomienky pána Vladimíra Mičudu (1924) z Bratislavy. Krátko po druhej svetovej vojne strážil so zbraňou v ruke východnú hranicu Československa, odkiaľ na naše územie prenikali ozbrojené banderovské jednotky. Napriek mladému viedol ako veliteľ mínometnej čaty 30 nováčikov. Každé družstvo malo na starosť jeden bunker a pozorovateľňu, ktorú obsadil práve pán Vladimír s telefónom.
Matej Korpáš sa spojil s pánom Jánom Iľanovským (1922) z Liptovského Mikuláša. Udalosti spojené s prienikom Banderovcov absolvoval ako člen vojenskej jednotky Teplice so sídlom v Humennom. Od začiatku roka ´47 sa so svojou jednotkou postupne hýbal na západ – Banderovcov prenasledovali cez Nízke Tatry až do povodia Váhu v Malej Fatre. Pán Ján pôsobil so svojou posádkou nielen pri zaisťovaní územia, ale aj pri samotnom lapaní bandy na čele s veliteľom Burlakom.
Anna Jacková oslovila civila. V obci Varín, ktorá bola napokon poslednou zastávkou banderovského putovania, našla pána Milana Verčíka (1933). Hoci mal len 14 rokov, na túto udalosť si pamätá živo. Jeho svedectvo vypovedá o tom, ako náhla prítomnosť ukrajinských partizánov ovplyvnila životy Varínčanov. Bolo vidno, že pán Milan sa na situáciu snažil pozerať s nadhľadom a odstupom.
Autor textu: Róbert Šedivý
Foto: TASR
2014_08_Banderovci_mixx
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
