Mozaika storočia – 24.časť
Keď po družstevných poliach idú agregáty/Podlému kulakovi dych sa kráti/A nad nimi tá jarná pieseň vtáka/Je hlasom umieráčka pre kulaka. Najtvrdšie represie neľudského režimu, ale aj zideologizovaného umenia, smerovali v priebehu kolektivizácie proti bohatým roľníkom - kulakom. Kto to vlastne bol ten „kulak“? Tento termín, prenesený z ruského jazyka, znamená v preklade päsť. Sovietska moc ho v čase kolektivizácie používala na označenie veľkých roľníkov na sovietskej dedine, ktorí „vykorisťovali, úžernícky zdierali a zvierali dedinu vo svojich rukách.“ Prenesenie pojmu „kulak“ na naše podmienky bolo v rokoch 1951-1953 dokladom dôslednej stalinizácie spoločenského a politického života, keď samotná idea sa stávala tvorcom reality.
V relácii zaznie:
Rozprávanie Zuzany Bacigálovej (1930) zo Senca v nahrávke Anny Jackovej.
Rozprávanie Heleny Rábekovej (1936) z Bratislavy v nahrávke Mateja Korpáša.
Rozprávanie Ľubora Paulena (1937) z Topoľčianok v nahrávke Rebeky Révészovej.
Akcia: Kulaci
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autor textu: Róbert Šedivý, Foto: TASR
