Korene divadla na Slovensku síce siahajú veľmi hlboko do neskorého stredoveku, ale v zásade to nemalo nič spoločné s klasickým profesionálnym divadlo, aké poznáme už viacero storočí dozadu v takých krajinách, ako je Anglicko, Francúzsko alebo Nemecko či Taliansko. Zaostávanie bolo evidentné na prelome 19. a 20. storočia, keď Slováci nemali nijakú profesionálnu scénu v materinskom jazyku. Až po vzniku ČSR v roku 1918 môžeme zaznamenať prvé pokusy o profesionalizáciu divadla ako takého, zásadným momentom bolo založenie Slovenského národného divadla v Bratislave na jar 1920 a potom zakrátko aj Východoslovenského národného divadla v Košiciach. Slovenské divadelníctvo tak až s výrazným oneskorením, oproti už spomenutým krajinám, prešlo z obdobia ochotníckych súborov - pôsobiacich v 19. storočí a ktoré hrali v dobovej slovenčine - do éry profesionálnych súborov. Teatrologický slovník sa v 30 častiach pokúša priblížiť encyklopedickým spôsobom dejiny moderného divadelníctva nielen na Slovensku a poskytnúť tak poslucháčom Slovenského rozhlasu základnú orientáciu v kľúčových teatrologických pojmoch, ktoré slúžia k pochopeniu vývoja tohto umenia v 20.storočí, vrátane slovenských špecifík. Slovník je komplementárny s rozhlasovým cyklom „Thespidova kára", ktorý je detailnejším exkurzom do histórie opery, baletu a moderného tanca, bábkového divadla, scénografie na Slovensku v 20.storočí.
Relácie redakčne pripravil Peter Turčík
(Prelistujte si aj
"Thespidovu káru"
)
Pojmy a témy
