Človek a zem - určite ste už veľakrát počuli o tomto odvekom prepojení. Človek vždy bol, a vlastne aj stále je, od zeme závislý. Od zeme s veľkým aj malým písmenom zet. A vnorili ste už niekedy do zeme s malým zet svoje prsty? Hnietite radi medzi prstami mazľavú hlinu? Ozaj, myslíte si, že prívlastok mazľavá je odvodený od slova maznať? Taký poctivý keramikársky a hrnčiarsky majster alebo majsterka sa pri svojej práci nedbajú s hlinou pomaznať. Vedia, že je to vzácny materiál a trochu aj zázračný. Hrnčiarske remeslo je jedno z najstarších. Ťahá sa s ľudstvom od nepamäti a aj dnes, v 21. storočí neprestáva nadchýnať. Ale ako sa to dá - z mäkkučkej hliny, ktorá pripomína skôr plastelínu, vyrobiť odolné nádoby a riad, ktorý dokáže prežiť celé storočia? Je to remeselný kumšt a my sa dnes naň pozrieme zblízka. Redaktorka Veronika Hajdučíková navštívila mesto Modra, ktoré je svojou keramikárskou a hrnčiarskou tradíciou známe nielen u nás, ale aj vo svete. Čo je to tá modranská majolika? Kto boli "záhadní" Habáni? Ako to vyzeralo v dielňach hrnčiarskych majstrov kedysi a ako to vyzerá dnes? Môže hrnčiarsky kruh vrčať ako auto? Toto a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšom vydaní relácie Čo by bolo, keby sme vdýchli život hline? Hosťami relácie sú historička Agáta Petrakovičová Šikulová a keramikár Peter Ďureje. Priblížia nám svet hrnčiarskych a keramikárskych dielní, zvykov, pecí, kruhov aj hrnčiarských škriatkov - po modransky hrnčárskych škrátkov.