Alena Sabuchová: Šeptuchy 3/ Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.