Písať históriu malých národov, osobitne tých, ktoré sú desaťročia na okraji záujmu spoločnosti, je oveľa náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. Záznamy o nich väčšinou obsahujú informácie z pohľadu tej časti spoločnosti, ktorá si ich podrobovala a často nútila žiť a konať na vlastný obraz. Hovoríme tomu kolonializmus. Neodohrával sa len v ďalekej Afrike či na iných kontinentoch. Odohrával sa často pred našimi očami, v našom prostredí, len sme si to neuvedomovali. Kolonializmom môžeme nazvať aj správanie sa majoritnej spoločnosti voči Rómom počas mnohých desaťročí či storočí ich fungovania v stredo-európskom priestore. Rómovia, rovnako ako aj iné podrobené národy, sa z jarma podriadenosti usilovali oslobodiť. Historici sa postupne učia ako pracovať s dokumentami, ktoré sa zachovali, ako ich interpretovať tak, aby sme za nimi videli skutočný, nie náhodný obraz komunity. Aby odlišnosť nebola prezentovaná ako nenormálnosť, alebo aby negatívne záznamy neboli prenášané na obraz celej komunity. V našom cykle venovanom modernej histórii Rómov si vo štvrtok urobíme predprázdninový prehľad aktivít Rómov po II. svetovej vojne, ktorými sa hlásili k svojmu právu o identitu a zapojili sa do boja za ľudské práva.