Ján Zápoľský – 480. výročie úmrtia/ V šesť storočí trvajúcom časovom oblúku, ktorý plynul od smrti posledného Arpádovca až po zánik Uhorska v roku 1918, bol Ján Zápoľský druhým a súčasne posledným panovníkom, ktorý pochádzal z domáceho šľachtického rodu. Kým predkovia Mateja Korvína boli zo Sedmohradska, teda rumunského pôvodu, tak Zápoľskovci boli Slovania. Nemali ani majetky a teda ani postavenie vo vtedajšom Uhorsku, ale naostatok sa predsa len dostali do najvyšších pozícií v Uhorsku. V tomto pokračovaní magazínu o dejinách priblížime kariéru Jána Zápoľského, ktorý sa stal uhorským kráľom v azda najdramtickejšom storočí uhorských dejín. Na trón ho vyniesla moháčska tragédia a udržalo ho na ňom aj protektorstvo Vysokej Porty. Sprievodkyňou po nevšednom živote Jána Zápoľského bude v nasledujúcej hodine doktorka Veronika Kucharská z Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Ukážky z jej publikácie „ Ducissa, život kňažnej Hedvigy za čias Jagelovcov“ číta Ladislav Kerata.