Zrod talianskeho fašizmu/ Existuje veľmi veľa verzií a politických odtieňov fašizmu, že už len pokúsiť sa urobiť jeho finálnu, všeobecne platnú definíciu alebo celistvo identifikovať pojem „fašizmus“ z obdobia rokov 1919 až 1939, je asi márna snaha . Vypäté až hysterické nacionalistické či vlastenecké tendencie boli v celom rade výrazne autoritárskych vlád. Tie sa vtedy v Európe doslova vyrojili, a navyše boli až priveľmi individuálne. Bezpečnejšie môžeme konštatovať, že v tom čase nastáva ústup od primárnych princípov demokracie a rešpektovania parlamentnej demokracie. V septembri 1939 na východ od rieky Rýn už nejestvoval žiaden konštitučný režim, s výnimkou Holandska, Škandinávie a možno ešte Juhoslávie a Fínska. Medzi októbrom 1938 a marcom 1939 zmizol z mapy strednej Európy aj jediný ostrov demokracie, Československo. Toľko citát z knihy britského historika Johna Morrisa Robertsa –Dvadsiate storočie – dejiny sveta, ktorý nám uvádza aj tému dnešnej a vlastne i budúcej diskusie v štúdiu Slovenského rozhlasu. V tomto vydaní magazínu o dejinách- Historia magistra vitae – sa teda najprv pokúsime pripomenúť , ako sa vo vtedajšom Taliansku, ktoré bolo dedičom antickej a renesančnej kultúry, vôbec mohol sformovať fašizmus , ako sa mohol dostať k moci Benito Mussolini a na vyše dve desaťročia ovládnuť spoločnosť na Apeninskom polostrove. Nabudúce to bude genéza uchopenia moci nacistami v Nemecku.