Peter Turčík: Život v starovekom Ríme 1 / Dávnovek má tú výsadu, že sa môže premiešavať ľudské s božským, takže začiatky histórie miest sú vznešenejšie, napísal na konci 1.storočia pred naším letopočtom Titus Livius. A práve on toto právo dokonale využil vo svojich Dejinách. Podobne ako kronikári od stredoveku počnúc , tak aj Livius zapĺňal najstaršie biele miesta Ríma a Rímskej ríše legendami a mýtmi. Tento postup mal však omnoho viac výchovný účel než a priori cielenú manipuláciu s históriou. Ale v obidvoch prípadoch sa tieto vábivo nakašírované rozprávania zapísali do našich myslí trvanlivejšie než skutočné udalosti. Rímskemu dedičstvu , ktoré zase stojí nielen na starovekých gréckych základoch ale je obohatené aj kultúrami Stredomoria a Blízkeho východu, sa pripisuje výnimočný význam. Bez tohto všetkého by nebolo modernej Európy a ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.My však veľké dejiny dáme bokom a sústredíme sa na to, ako žili bežní obyvatelia Ríma a Rímskej ríše, ktorá sa v časoch najväčšieho rozmachu a slávy rozprestierala od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhoria Kaukazu po Atlas v severozápadnej Afrike.