Jemen- nešťastná južná Arábia / Dejiny Arabov pred prijatím islamu sú väčšinou zatláčané do úzadia a to predovšetkým samotným islamom. Južná Arábia, svojho času mala prídomok Arabia Felix, teda Šťastná Arábia. Na území dnešného Jemenu sa napríklad rozvinula technológia cementovania hrádzí a nádrží zachytávajúcich dažďovú vodu. Doteraz sa pri meste Marib zachovali zvyšky takéhoto poldru. Mesto Marib bolo ekonomickým centrom vyše tisíc rokov, presnejšie päť storočí pred naším letopočtom a aj nasledujúcich takmer šesť storočí potom. Politickým centrom bolo mesto Sába, ktoré kontrolovalo diaľkový obchod cez Červené more a takzvanú „kadidlovú cestu“ Mekka-Medina-Gaza. V časoch proroka Mohameda bola Arábia čiastočne kresťanská - nestoriánska , čiastočne židovská a animistická. Prorok Mohamed bol obchodníkom na tejto trase a jeho prví protivníci - bohatá kmeňová a obchodná aristokracia Kurajšovcov z Mekky - poukazujú na veľký význam diaľkového obchodu tej doby. Rok úteku proroka z Mekky do Medíny je začiatkom islamského letopočtu. Z Mediny si Mohamed podrobil najprv židovsko-arabské kmene a do svojej smrti v roku 632 zjednotil veľkú časť Arabského polostrova. Kurajšovci sa presadili ako Ummájovská dynastia ale za cenu rozštiepenia islamu - extrémni cháridžovci - teda - tí, ktorí odišli - v roku 657 nášho letopočtu - začali štiepenie a osamostatnili sa založením vlastných štátov. Proti šiítom - Nasledovníkom Alího - stojí od tých čias umiernená väčšina sunnitov. V dnešnom vydaní magazínu o dejinách sa spolu docentom Jaroslavom Drobným z Katedry klasickej a semitskej filológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pokúsime priblížiť dejiny Jemenu, územia kedysi nazývaného Arabia Felix a príčiny desaťročia trvajúcej tamojšej politickej nestability a krutých občianskych vojen.