Bežný život starých Rimanov 1. časť / Dávnovek má tú výsadu, že sa môže premiešavať ľudské s božským, takže začiatky histórie miest sú vznešenejšie, napísal na konci 1.storočia pred naším letopočtom Titus Livius. A práve on toto právo dokonale využil vo svojich Dejinách. Podobne ako kronikári od stredoveku počnúc , tak aj Livius zapĺňal najstaršie biele miesta Ríma a Rímskej ríše legendami a mýtmi. Tento postup mal však omnoho viac výchovný účel než a priori cielenú manipuláciu s históriou. Ale v obidvoch prípadoch sa tieto vábivo nakašírované rozprávania zapísali do našich myslí trvanlivejšie než skutočné udalosti. Rímskemu dedičstvu , ktoré zase stojí nielen na starovekých gréckych základoch ale je obohatené aj kultúrami Stredomoria a Blízkeho východu, sa pripisuje výnimočný význam. Bez tohto všetkého by nebolo modernej Európy a ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.My však veľké dejiny dáme bokom a sústredíme sa na to, ako žili bežní obyvatelia Ríma a Rímskej ríše, ktorá sa v časoch najväčšieho rozmachu a slávy rozprestierala od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhoria Kaukazu po Atlas v severozápadnej Afrike. Najbližších osem pokračovaní magazínu o dejinách – Historia magistra vitae – bude pokusom čo najpríťažlivejšie priblížiť bežný život starých Rimanov. Dramaturgia vychádza z rovnomennej kolektívnej monografie autorov z Univerzity Komenského v Bratislave a Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorí aj budú sprievodcami po témach tohto rozhlasového cyklu.. V prvej časti budeme hovoriť najmä o tom, čo znamenala výsada byť občanom Ríma. Ten , kto mohol hrdo vyhlásiť Civis Romanus Sum - teda som občanom Ríma , mal ale nielen mnohé privilégiá ale aj celý rad povinností voči spoločnosti a teda štátu. No a budeme hovoriť aj o tom ako bola štrukturovaná staroveká rímska societa.