Bežný život starých Rimanov 02 / 8 / Učenosť starých Rimanov – čiže sapientia – bola zameraná na konkrétno, teda - ad res. A mala málo spoločného so špekulatívnym hľadaním pravdy, typickým pre Grékov. Pred dobrého Rimana učenosť znamenalo naučiť sa žiť prakticky, vypestovať si zdravý úsudok a múdrosť. Bolo teda skôr umenie žiť ako čistá veda. V takomto ovzduší vychovávala rímska rodina deti do tých čias, kým sa po dobytí Blízkeho východu a príchode gréckych učiteľov, často to boli vojenskí zajatci – neotvorili oveľa širšie horizonty výchovy mládeže. Skôr ako priblížime systém vzdelávania v antickom Ríme budeme hovoriť o tom, ako vtedajší ľudia vnímali, čo je morálne alebo nemorálne, čo už prekračovalo dobré mravy a zvyky a čo bolo v normách správania vtedajšej spoločnosti. Morálka a vzdelávanie budú teda témy druhej časti osemdielneho cyklu o bežnom živote starých Rimanov. Je zaužívané klišé, že úpadok morálky sa zásadne podpísal pod pád Rímskeho cisárstva. Azda najpopulárnejší obraz degradácie mravnosti opísal súčasník cisárov Claudia a Nerona – rímsky básnik Petronius. Jeho Satyrikonom sa nechal inšpirovať nielen poľský spisovateľ Henryk Sienkiewicz v dieleoQuoVadis. Tým ďalším bol filmový režisér FedericoFellini, ktorý bravúrne vizualizoval Petroniov text. Vypočujme si krátku ukážku v interpretácii Ladislava Keratu.