Bežný život starých Rimanov 06/ 8 / I keď starí Rimania ostávali verní praktikám sakrálnej a magickej medicíny, aj tu sa začal šíriť kult Eskulapa a vzápätí sa tu uplatnili aj grécki lekári a chirurgovia, ktorí boli nositeľmi solídnej, pozitívnej vedeckej tradície. Tradičné zvyky sa však zachovali tak trochu všade. Definitívne odlúčenie vedy od mágie a empirickej praxe vlastne nenastalo. Vďaka nevyčerpateľnej dôverčivosti chudobných i bohatých jednoduchá „scientia herbarum“, čiže liečenie bylinkami, sa striedala v praxi s užívaním tých najpochybnejších odvarov a mastí, ktoré verejne predávali celé húfy šarlatánov. Toto je z úvodu ku kapitole - Medicína medzi vedou a mágiou v publikácii Antický Rím, ktorá vyšla v Tatrane v roku 1975. Autorom je historik z univerzity vo Florencii Giovanni Pugliese Carratelli. Citát signalizuje jednu z tém tohto šiesteho pokračovania osemdielneho cyklu diskusií o bežnom živote starých Rimanov. Tou druhou, kontextuálnou, bude typicky rímska inštitúcia a tou boli therme, teda kúpele. A samozrejme budeme hovoriť aj o tom, akú podobu mala medicínska starostlivosť. Najprv sa však pokúsime priblížiť, ako sa starí Rimania stravovali, čo bolo alfa a omega ich každodenného jedálnička.