Parnas

Cyklus komentovaných čítaní z topvelikánov svetovej i slovenskej klasiky (napr. Homér, Vergilius, Dante, Hollý). Jeho cieľom je dosiahnuť komplexný pohľad na poetiku daného autora kombináciou relácií reprodukujúcich konkrétny text a relácií prekladateľský komentár k nemu + publicistická zložka postavená na výpovediach odborníkov na problematiku.

Homér: Illias

Homér: Odysea

Publius Vergilius Maro: Eneida

Publius Ovidius Naso: Metamorfózy

Dante Alighieri: Božská komédia, prvá kantika: Peklo

Dante Alighieri: Božská komédia, druhá kantika: Očistec

Dante Alighieri: Božská komédia, tretia kantika: Raj

Ján Hollý: Svätopluk

Veľkomoravské literárne pamiatky

Vojtech Zamarovský: Objavenie Tróje

Vojtech Zamarovský: Za siedmimi divmi sveta

Svätý Augustín: Vyznania

Johann Wolfgang Goethe: Faust I.

Johann Wolfgang Goethe: Faust II.

John Milton: Stratený raj
Popis epizódy
Sv.Augustín: Vyznania 20/55 Rozhovor 05 / Stav cirkvi v čase Augustínovho života (Hosť: Miloš Lichner 1)/ „Vďaka civilizačnej nadradenosti ovládal Rím svojich vonkajších nepriateľov, najmä Germánov, stále aj v časoch krízy - prinajmenšom v defenzíve, pretože spĺňal základný predpoklad vnútornej uzavretosti. Sťahovanie národov v roku 375 dalo do pohybu východných Germánov a ríšu napadli na východe Húni, pochádzajúci zo strednej Ázie. Pod týmto dvojitým tlakom sa Rímska ríša v roku 395 definitívne rozštiepila.“ To píše Imanuel Geiss (Gajs) v knihe Dejiny sveta v súvislostiach. Aký vplyv to malo na cirkev a na jej etablovanie? Čo spôsobilo rozdelenie ríše na Západorímsku a Východorímsku? Bolo to už po Milánskom edikte v roku 313, ktorý znamenal koniec prenasledovania kresťanov. Dnes budeme hovoriť o stave kresťanstva a cirkvi v čase Augustínovho života. Mojím hosťom je prof. Miloš Lichner z Katedry systematickej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, prorektor tejto univerzity, prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. K počúvaniu vás pozýva autorka projektu Parnas Táňa Kusá.