Rozhlasová hra vychádza z prózy menej známeho dolnozemského slovenského spisovateľa prelomu 19. a 20. storočia, Gustáva Maršall- Petrovského. Poviedka Obete čiernych diamantov má výrazné autobiografické prvky: hlavná postava, Ďuro Brdinák je slovenský Američan, právnik s dolnozemskými koreňmi, ktorí prostredníctvom krajanských spolkov pomáha rodákom, ktorí prišli do Nového sveta za lepším životom. Aj trajektória spisovateľa Maršall-Petrovského viedla z rodného Báčskeho Petrovca cez štúdia práva v Prešove, ktoré však nedokončil, až do Ameriky, kam utiekol pred polročným trestom za poburovanie proti maďarskej národnosti. V Amerike pôsobil ako novinár, angažoval sa v krajanských spolkoch, písal poviedky, novely, literárno-historické práce, žil tu až do svojej smrti v roku 1916. Literárna tvorba Maršall- Petrovského má prvky realizmu, tematizuje v nej dôverne známe prostredia, typicky najmä prostredie slovenskej dolnozemskej dedinskej komunity, v tomto ohľade ho môžeme pokladať za literárneho predchodcu Janka Čajaka. Poviedka Obete čiernych diamantov, ktorá je podkladom pre rozhlasovú hru, je vo svojej prvej časti realistická s výrazným sociálnym podtónom – Ďuro Brdinák prichádza na pomoc pozostalým krajanov, ktorí zahynuli pri banskom nešťastí v Pennsylvánii. V druhej časti poviedky autor realistickú rovinu opúšťa a viac sa sústredí na ľúbostnú zápletku. Autorka Zuza Ferenczová sa vo svojej rozhlasovej dramatizácii sústredí a ďalej rozvíja prvú, realistickú časť poviedky, ktorá nám približuje neľahké životné podmienky východoeurópskych vysťahovalcov v Amerike na začiatku 20. storočia. S realizmom pracuje aj režijná koncepcia hry, ktorá sa hrá s reálnou dobovou zvukovou kulisou, rezignuje na hudbu, ktorú čiastočne štylizuje nahustením zvukov a celkovo evokuje industriálne, esteticky pochmúrne prostredie mestečka poznačeného intenzívnou ťažbou čierneho uhlia v Amerike začiatku 20.storočia. Účinkujú: Roman Ferienčík, Ondrej Kaprálik, Juraj Predmerský, Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Lucia Hurajová, Ľubica Očková-Konrádová, Helena Geregová, Lukáš Krčmár. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvukový majster: Stanislav Kaclík, réžia: Jaroslav Rozsíval.