Autorka Zuza Ferenczová vo svojom rozhlasovom spracovaní Bottovej balady spája minulosť s prítomnosťou. Jej hra je aktualizáciou, v ktorej autorka prevzala pôvodný Bottov rozprávačský rámec pltníkov, ktorí sa plavia dolu Váhom a umiestnila ho do súčasnosti. Pltníci prevážajú partiu výletníkov miestami, kam je zasadená Bottova balada o vdove, ktorá sa kruto zbavila svojej pastorkyne. Skôr než rozprávačmi, sú však komentátromi príbehu a priestoru, v ktorom sa odohral, toho ako sa zmenil vo vzťahu k minulosti. Pendantom žiarlivej vdovy z balady je hrdinka, ktorá sa plaví na plti a vo svojich vnútorných monológoch na základe osobnej bolestivej skúsenosti otvára tému ženského starnutia, žiarlivosti a zrady. Rovina súčasnej hrdinky - opustenej ženy a postavy vdovy z Margity a Besnej, ktorá je v autorkinej interpretácii rozprávačkou Bottovej balady, spolu zaujímavo komunikujú a prinášajú nový pohľad na Bottovo spracovanie starej povesti. Hra má sugestívny zvukový dizajn, s pôvodne komponovanou hudbou Rudolfa Pepuchu. Účinkujú: Elena Podzámska; Helena Krajčiová; Juraj Predmerský; Ivo Gogál; Ladislav Konrád; Ľubica Očková; Miroslav Trnavský. Autor hudby: Rudolf Pepucha, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela materáková, réžia: Táňa Tadlánková