Zdieľať na Facebooku Veslovanie

Veslovanie

Veslovanie je druh rekreačného alebo súťažného športu. Je to olympijský šport. Základným vybavením veslára je loď, nazývaná skif, a veslá.

Plavidlá poháňané veslami, veslice, sú známe už tisíce rokov. Pred 18. stor. existuje len málo záznamov o pretekoch veslíc. V 13. stor. Benátčania oslavovali festivaly nazývané regata, ktorých súčasťou boli aj preteky člnov. Veslárske preteky sa volajú regata dodnes.

Dnešné pretekárske veslárske lode sa nazývajú skify. Skify sú dlhé, úzke a majú zašpicatené konce pre menší odpor vody. Pôvodne sa vyrábali z dreva, ale dnes sa vyrábajú hlavne z laminátu, ktorý je ľahší aj pevnejší než drevo.

Veslovanie je pohon lodí ľudskou silou pomocou vesiel. Veslovanie sa používa či používalo najmä u malých lodí, ak nie je vhodné alebo dosiahnuteľné použitie motora alebo plachiet , napríklad na prievozu alebo rybárskych pramice. Od staroveku až do začiatku 19. stor. sa používalo aj na väčších lodiach, tzv. galéjach, podľa byzantského slová galaia, nazývaných tiež galeje. Práca veslára (galejníka), spočiatku prestížne povolanie, bola neskôr považovaná za otrockú alebo ako trest. Veslári musia mať veľmi dobrú fyzickú kondíciu. Dôležitá je však aj psychika.

Dnešné pretekárske veslárske lode sa nazývajú skify. Skify sú dlhé, úzke a majú zašpicatené konce pre menší odpor vody. Pôvodne sa vyrábali z dreva, ale dnes sa vyrábajú hlavne z laminátu, ktorý je ľahší aj pevnejší než drevo.

Pri veslovaní sa veslár pohybuje chrbtom v smere jazdy. Veslo (na rozdiel od pádla) je zapreté o trup lode. Veslár sa pohybuje tiež odrazom nôh po slajdy, v skorších dobách sa namiesto neho používali kožené nohavice namazané tukom, ktoré kĺzali po hladkej ploche v lodi.

Preteky veslíc majú dlhú tradíciu, organizovali ich už Feničania. Novodobá história veslovania sa začína v 18. stor. v Anglicku. Veľkú obľubu si veslovanie začalo získavať po pretekoch medzi študentmi Oxfordu a Cambridge v roku 1829. Veslovanie bolo do programu letných olympijských hier prvýkrát zaradené v roku 1900 (muži) a 1976 (ženy).

Slovenskí olympijskí medailisti

Pavel Schmidt

Rím 1960 – zlato: dvojskif

Július Toček
Tokio 1964 – bronz: osemveslica

Slovenskí reprezentanti

  1. 1
  2. 2
  3. 3